Po tom, ako minulý týždeň odštartovala sezóna 2025/2026 v ligovej fáze Champions League, počas tohto týždňa otvárame aj Európsku ligu.
S ohľadom na to, že Srbsko v tomto ročníku v Lige majstrov predstaviteľa nemá a náš jediný klub, ktorý vôbec hrá ktorúkoľvek ligovú fázu v UEFA súťažiach, je Crvena zvezda, ktorá súťaží práve v Európskej lige, teda v druhej podľa kvality súťaže.

Belehradčania tohtoročné vydanie otvorili remízou na domácej pôde proti škótskemu celku Celtic. Zápas sa skončil výsledkom 1 : 1 a v podstate s týmto výsledkom v tej istej chvíli spokojní a rozčarovaní môžu byť aj Belehradčania aj Škóti.
Možno trochu viac náš predstaviteľ, lebo Crvena zvezda v prvej časti hry nevyužila niekoľko celkom dobrých príležitostí na vsietenie gólu a v druhej časti potom zachraňovala situáciu, keďže sa vedenia ujali hostia. Vyrovnal nejako v polovici druhej časti Arnautović, šance mala Crvena zvezda aj na úplný zvrat výsledku, ale skončilo sa nerozhodne.
V jednotlivých segmentoch hry boli očividné veľké nedostatky a je to možno aj dôvod, prečo Crvena zvezda nehrá v Lige majstrov. Investované boli veľké peniaze do tímu, ale výsledky na európskej scéne sú veľmi skromné aj ďalej.
Po vypadnutí z Ligy majstrov do Európskej ligy fanúšikovia hľadali alibi a tvrdili, že je práve niekdajší Pohár UEFA ako šitý na mieru Belehradčanov a že je postup do play-off samozrejmosťou.
Už výsledok s Celticom znovu nastolil náš tradičný problém – nereálne očakávania, mentalitu, ktorá nevie zvíťaziť a presvedčovanie, že sme lepší ako vlastne naozaj sme.
Po remíze so škótskym šampiónom Crvena zvezda v Európskej lige bude mať v rozvrhu dve nepríjemné hosťovania v Portugalsku proti veľmi silným klubom ako sú Porto a Braga.
Omnoho ľahšie nebude ani vo štvrtom kole v Belehrade, keď súperom bude francúzsky Lille.
Triumfy nad Surdulicou, Lučanmi, Suboticou a podobnými celkami zo Superligy Srbska teda nie sú žiadnym meradlom, dokonca len potvrdením, že je náš klubový (ale veru aj reprezentačný) futbal vo veľkej priepasti.
Treba byť realista a nie sa falošne ukrývať za pravdivou situáciou, ktorá vôbec nie je pestrofarebná.
Roky naše kluby na európskej scéne zohrávajú epizódne postavy a ak do skupinovej či ligovej fázy aj postúpia, najčastejšie slúžia len na to, aby si súperi zlepšili bodové saldo a gólové skóre.
To nie sú fantázie, stačí si spomenúť len na výkony TSC a Partizana, dokonca aj Crvenej zvezdy v Lige majstrov, alebo na to, že akýsi Radnički či Novi Pazar a Čukarički v kvalifikácii vypadajú proti mužstvám z Faerských ostrovov, Estónska, Azerbajdžanu či Cypru už v úvodných kolách a o jeseni v UEFA súťažiach nemôžu ani snívať.