Strácanie slobody

Podľa najnovšej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Freedom House, ktorá každoročne hodnotí stupeň demokratickej slobody v jednotlivých krajinách, Srbsko v tomto roku zo skupiny slobodných prešlo do skupiny nie celkom slobodných krajín. Podľa danej organizácie, spomedzi 195 pozorovaných krajín 86 bolo ohodnotených ako slobodné, 59 ako čiastočne slobodné a 50 ako neslobodné krajiny. Srbsko podľa tejto správy teda kleslo na škále demokratických slobôd a po prvýkrát za posledných 15 rokov utratilo status slobodnej krajiny. Ako v zdôvodnení správy uviedol Marc Behrendt, riaditeľ Freedom House pre Európu, evidentný pokles demokracie v Srbsku je o. i. následkom zhoršenia volebných podmienok a zintenzívnenia nátlakov na nezávislé médiá a novinárov, ako aj autokratického sústreďovania vládnej moci.    

Niekto môže (a pravdepodobne aj bude) problematizovať relevantnosť spomínanej správy, namietajúc, že Freedom House je organizácia založená v USA (v roku 1941), a v súlade s tým jej ciele môžu byť tendenčné, prozápadné, čiže proamerické. Také námietky však môžu do celej veci iba vniesť dodatočnú konfúziu a Srbsko dodatočne posunúť smerom nadol. Nad situáciou by sa vari bolo treba vážnejšie zamyslieť, lebo nielen Freedom House upozorňuje na pokles našich demokratických slobôd. V Helsinskom výbore pre ľudské práva v Srbsku mienia, že v našej krajine sa v poslednom čase systematicky pracuje na rútení demokracie a získavaní kontroly nad celkovým politickým a verejným životom.    

Keď ide o tunajšie mediálne slobody podľa mienky Željka Bodrožića z Nezávislého združenia novinárov Srbska vládnuca moc rôznymi spôsobmi vplýva na novinárov s cieľom donucovať ich k autocenzúre, takže mnohí novinári už vopred vedia, čo smú a čo nesmú povedať alebo napísať. Vládnuci politici však často deklamujú, že u nás sloboda médií práveže jestvuje, lebo napr. noviny Danas a týždenníky Vreme a NIN slobodne kritizujú, koho len chcú. Lenže tie isté médiá bývajú každodenne označované ako klamárske, zradcovské a najímané zniekadiaľ zo zahraničia… Takým spôsobom sa zároveň nepriamo odkazuje, že vlastne každý, kto sa opováži verejne vyjadriť kritickú mienku o vládnucej moci, stáva sa potenciálnym zradcom. V ten istý čas tabloidné tlačené a elektronické médiá používajú metódu tzv. „vymývania mozgov“ (brainwashing), konštantne servírujúc správy a obsahy, ktorými sa deformuje realita a stupňuje tenzia v spoločnosti. V takom ovzduší sa javia čoraz častejšie vyhrážky niektorým novinárom a médiám – terčmi hrozieb nedávno boli televízia N1 a novinári portálu Južne vesti.     

Demokratické slobody zrejme neznášajú ľahostajnosť a apatiu, ktoré boli príznačné pre tunajšiu spoločnosť už v dlhšom období. Bude možné zastaviť strácanie slobôd?

Stevan Lenhart

Ilustrácia: N. Petkov