Tak tomu sa hovorí nádherný deň!
Práve sme sa dozvedeli o štyroch fantastických udalostiach, ktoré sa udiali takmer súčasne. Poďme na to razom a radom. Odporúčam(e) prečítať po posledné tri… (bodky).
- Dnes v Belehrade, hodinku pred pravým poludním premiér Aleksandar Vučić slávnostne sprevádzkoval novovybudované podnikateľsko-obchodné centrum Splav, v rámci vyrastajúceho Belehradu na vode.
- Predseda pokrajinskej vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić navštívil dnes Padinu. Ako pred chvíľou oznámila MVO SaS, pri tejto príležitosti vyhlásil, že on veru pred niekoľkými dňami nevyhlásil to, čo, vraj, vyhlásil, že totiž… však viete, čo.
- Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a funkcionárka Demokratickej strany Anna Tomanová-Makanová a etc. a člen NRSNM, zároveň úradujúci riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč a predseda politickej strany Slováci vpred! a etc. Pavel Surový dnes, práve na pravé poludnie, podpísali zmluvu o vzájomnom uctievaní a neútočení – až po nástup predvolebného ticha.
- Od včera náš najlepší slovenský týždenník v Srbsku bude vychádzať ako denník.
- Dnes je, vážení, 1. apríla.
Zasmejte sa, slobodne! Smiech prospieva zdraviu. Veď vás váš smiech uvoľňuje a vašich neprajníkov váš smiech privádza k zúfalstvu.
ODKIAĽ TIE KAČKY PRILETELI?
Dátum 1. apríl vraj nikdy žiaden kalendár neuviedol ani v súčasnosti neuvádza ako sviatok. Predsa patrí (alebo už iba patril?) k najobľúbenejším dňom v roku. Je známy ako deň žartov, šašovín, smiechu, drobných podfukov, mnohí mu hovoria i – deň bláznov. Je možné, že 1. apríla vlastne oslavujeme – omylom!?
Temer „vševediaca“ pani Wikipedia sa pamätá, že už od 16. storočia sa mesiac apríl spája s rôznymi žartíkmi a drobnými zlomyseľnosťami. Napríklad „u novinárov tradícia dovoľuje prekročiť rámec serióznosti a vypustiť kačičku.“ Novinárska kačica je totiž iné meno pre pomýlenú, nepravdivú informáciu alias (ne)úmyselnú dezinformáciu.
Vraj v Iráne sa apríl oslavuje už celé tisíce rokov. Podľa portálu TN CZ prvá zmienka o ňom pochádza z roku 536 p. n. l. a jeho autorom je údajne mýtický kráľ Jamšíd. Ľudia v Iráne ho skorej oslavovali ako sviatok jari a priateľstva avšak radi ho okoreňovali žartíkmi.
Pokiaľ ide o Európu, 1. apríl podobný tomuto v dnešnom zmysle slova najprv zavítal do Anglicka – v 14. storočí. Zásluhou spisovateľa Chaucera. Vraj poviedku (z roku 1392), v ktorej líška ošmekla pyšného kohúta, umiestnil do 32. dňa po marci, čím myslel na 2. máj, avšak Angličania – omylom – pochopili, že ide o 1. apríl. Takže sa tradícia v Anglicku zakorenila v deň 1. apríla.
Kedy a skadiaľ semiačko 1. apríla vietor dovial k nám na Balkán už si ani neviem(e) spomenúť. Akistehádammožnourčite prv než do Anglicka či do Iránu. Zato si ale všímam(e), že sa u nás ľudia už dávnejšie skôr čertia než by sa zasmiali, keď 1. apríla „kúpia“ dáku hlúposť. Keď sa ich dakto trebárs spýta: „Čo to máš na nose (na tričku, na chrbte…)?“ Mračia sa, namiesto toho, aby sa schuti zasmiali, keď po obhliadke nenájdu nič a spytujúci zvýskne: „Apríl!“
PRIATELIA, ČELOM VZAD!
Spomínate si, ako sme – celkom inak ako dnes – reagovali, keď nás ako šarvancov príbuzní poslali do predajne kúpiť povedzme bublinky do vodováhy, blšie podkovičky, sadlo z komára, dierku do ihly, hlavu na klobúk, dinárové semiačka, zajačie vajíčka…?
Ak ste teda, vážení, hodili flintu do žita po prečítaní 1., 2., 3., 4. alebo všetkých štyroch prvých správ a dákym zázrakom ste sa mrkli na prítomný posledný odsek, nemračte sa. Spýtajte sa seba sa, prečo ste sa nezasmiali sa na novinárskych kačkách. Vráťte sa, priatelia, na začiatok, do detstva; môžbyť tam nájdete stratené úsmevy…
Juraj Bartoš