Svornosť v rozhodnutiach

Predsedníčka Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Jarmila Ćendićová a člen NRSNM Pavel Rohárik sú v najvyššom zastupiteľskom orgáne Slovákov od volieb v roku 2010. Tak Kovačičanka, ako aj Padinčan sa nazdávajú, že sú prioritné práce pre NRSNM v nastávajúcom období rekonštrukcie, a to budovy pre Múzeum vojvodinských Slovákov a domu Martina Jonáša.

„Ak by som mala spomenúť, ktoré sú to rozhodujúce momenty v desaťročnej práci rady, tak je to určite i založenie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, kde sa zachováva, zveľaďuje a rozvíja naša kultúra,“ mieni J. Ćendićová.

„Kľúčový medzník je schválenie Zákona o národnostných radách v Zhromaždení Srbska, lebo presne určil príslušnosti rád vo všetkých štyroch oblastiach – informovania, úradného používania jazyka a písma, kultúry a vzdelávania,“ domnieva sa P. Rohárik.

Ak by mali jednou vetou, jediným sloganom alebo slovom charakterizovať doterajšie desaťročie, neváhali s odpoveďami:

„Iné národnosti, berte si príklad z nás! Myslím si, že len Národnostná rada maďarskej národnostnej menšiny pracuje úspešnejšie od našej. Naša rada je príkladom a prípadom dobrej viacročnej nepretržitej činnosti,“ presvedčená je predsedníčka VV NRSNM.

„Harmonické fungovanie, to by bolo heslo, na ktoré som si ako prvé spomenul. A nazdávam sa, že je presné a trefné,“ odpovedal riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici.

„Môžeme byť hrdí na to, že sa nám podarilo v NRSNM držať sa rozpočtu a rozdeľovať peniaze skutočne podľa potrieb výborov, komisií a projektov. Zatiaľ nám však nevychádza aktívnejšia spolupráca s Kanceláriou pre ľudské a menšinové práva,“ konštatuje Ćendićová.

Náčelníčka pre spoločenské činnosti Zhromaždenia obce Kovačica uvažuje, že najpálčivejším problémom pre radu v tomto roku bude zachovanie informovania v písaných a elektronických médiách v materinskom jazyku. Riaditeľ kovačického gymnázia by si prial, aby NRSNM čiastočne prebrala zakladateľské práva nad touto vzdelávacou ustanovizňou, v ktorej sa vyškolilo a školí veľa Sloveniek a Slovákov. Keby v Národnostnej rade disponovali väčšou sumou peňazí, vedeli by, kam ich usmerniť, okrem už spomínaných obnovení budovy a domu:

„Keď ide o vzdelávanie, zvýšila by som počet študentov, ktorým udeľujeme štipendiá, a nakúpila knihy i do knižníc v menších osadách. V oblasti informovania by som sa pokúsila slovenský jazyk presadiť do čo najviac obcí a čo sa týka kultúry, peniaze by som usmernila i na divadelnú činnosť ochotníkov. Zvyky a obyčaje si zachovávame tancami a piesňami, ale materinský jazyk si môžeme zachovať zvlášť prostredníctvom ochotníckych divadelných predstavení a informovaním v slovenskom jazyku,“ povedala záverom J. Ćendićová.

„V rámci Gymnázia Mihajla Pupina by sme vybudovali ubytovňu pre organizovanie vedeckých, kultúrnych a športových seminárov a kempingov, prípadne vzdelávanie dospelých. Sme totiž na toto všetko registrovaní, doposiaľ sme využívali registráciu iba pre kurzy informatiky pre dospelých,“ poznamenal na záver P. Rohárik.

Ján Špringeľ