Tento, táto, toto, títo, tieto

Dakedy nemusíme byť až jazykovedcami, aby sme vycítili, že vo vetách niečo nie je v poriadku. Pozrime si tieto vety: „Lak na vlasy Taft je pomerne lacný. Tento si môžete kúpiť aj na trhu.”; „Hydinová saláma je veľmi chutná. Aj túto si môžete zaobstarať na trhu.” Tu chceme vystihnúť nesprávne použitie ukazovacích zámen tento, táto, toto, títo, tieto, ktoré sa neraz takto nesprávne používajú aj v odbornej reči. Nahradíme ich osobnými zámenami a vo vetách to vyznie takto: „Lak na vlasy Taft je pomerne lacný. Môžete si ho kúpiť aj na trhu.”; „Hydinová saláma je veľmi chutná. Môžete si ju zaobstarať na trhu.” V týchto prípadoch celkom stačí, keď sa použije osobné zámeno.

Aj v úradnej a odbornej reči sa veľmi často nesprávne používajú ukazovacie zámená, ako vo vetách: „Jarné vysoké vody sa zadŕžajú pomocou priehrad a z týchto sa v čase potreby zavlažujú okolité polia.“; „Kamenité pôdy sa vyznačujú nevhodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, a preto tieto treba zalesniť.“ Celkom prirodzene budú znieť vety takto: „Jarné vysoké vody sa zadŕžajú pomocou priehrad a z nich sa v čase potreby zavlažujú okolité polia.“; „Kamenité pôdy sa vyznačujú nevhodnými podmienkami pre poľnohospodárstvo, a preto ich treba zalesniť.“

Používaním ukazovacích zámen tento, táto, toto, títo, tieto namiesto tvarov osobných zámen on, ona, ono, oni, ony sa porušuje spisovná norma, ktorá je predsa ustálená. K tomu používaním osobných zámen on, ona, ono, oni, ony sa naše vyjadrovanie stane správnym, a čo je ešte podstatné jednoduchším.

ah