Sme ľudia a chybíme. Áno, sme iba ľudia, ktorí často využívajú každú tragédiu, každé nešťastie vo svoj prospech. Často sú médiá terčom verejného odsúdenia, keď zneužijú svoje povolanie a o istej nemilej príhode sa vyjadrujú ako o senzácii, neprofesionálne. A jednotlivci? Kto odsúdi ich správanie? Kto verejne ukáže na neetické správanie svojich spoluobčanov? Jedine tie isté odsúdené médiá…
Naša krajina, región a Európa majú spoločný problém – migrantov. Dennodenne ich je čoraz viac, dennodenne o ich smutných osudoch čoraz viac čítame, pozeráme alebo sa aj dozvedáme priamo od nich. Žiaľ, nie sme všetci rovnakí. Nie každý človek má na mysli pomôcť, aspoň sa pokúsiť trochu im obľahčiť ťažký život. Rastie počet migrantov a súbežne rastú aj idey, ako čo najlepšie využiť týchto ľudí.
Nakukneme najprv do vlastného dvora. Už na začiatku utečeneckej krízy boli taxikári medzi prvými, ktorí „zbadali“, že sa na cudzom nešťastí môže aj zarobiť. Unaveným, hladom vymoreným utečencom naplácali za jazdu oveľa vyššiu cenu, než bola tá reálna. Kurz eura v zmenárňach sa menil, a stále sa mení, aj niekoľkokrát denne. Prenajímanie nabíjačiek na telefóny a improvizovaných spŕch sa stali samozrejmosťou…
O nič lepší nie sú ani naši susedia. V týchto dňoch v Macedónsku zase zdraželi lístky na vlak, a to, samozrejme, na tých dráhach, ktorými sa prepravujú utečenci. Lístok od Đevđelije do Tabanoviec už nestojí 10 eur, ale 25! A je to už tretie zdraženie v priebehu jedného mesiaca!
Podaktorí Francúzi zašli ešte o krok ďalej… Verejne sa vysmievajú nad tragédiou sýrskych utečencov. Minulé týždne sme sa nemo pozerali na fotku mŕtveho sýrskeho chlapčeka Aylana a práve v tomto týždni známy satirický časopis Charlie Hebdo na titulnej strane zverejnil karikatúru mŕtveho chlapčeka. V januári sme spolucítili s redakciou tohto časopisu a smútili za ich mŕtvymi kolegami, avšak môžeme aj teraz povedať Je suis Charlie? Zvážte sami.
Jasmina Pániková