DOKTORANDSKÝ UMELECKÝ PROJEKT VESNY OPAVSKEJ
Jej svetu, ktorým sa s príslovečnou ľahkosťou hýbe, dominujú pojmy ako je príroda, umenie, internet, komunikácia… V prípade magisterky grafiky na belehradskej Fakulte výtvarných umení a riaditeľky webovej stránky belehradského Media centra Vesny Opavskej ťažko hľadať stereotypy. Jedným z priam ukážkových vymanení z konvenčného ponímania výstav je jej podujatie, ktoré vo foyeri Domu mládeže Belehradu prebieha od l. októbra a má sa ukončiť zajtra, 13. októbra.
Je to vlastne praktická časť jej doktorandského projektu s názvom Digitálne grafiky a ich komunikácia vo virtuálnom a reálnom prostredí, synteticky vyjadreného pojmami Kľúčové slovo – Umenie. V Dome mládeže je teda nainštalovaných jej šesť veľkorozmerných umeleckých diel dimenzií 2 x 2 metre, samozrejme, aj počítače, na ktorých publikum môže vidieť detailnejšie výsledky internetového vyhľadávania a výskumu slova alebo pojmu umenie. Grafiky seriálu Kľúčové slovo – Umenie používajú jazyk zredukovaný na kľúčové pojmy, príznačný pre súčasnú komunikáciu na internete a dnešnú digitálnu dobu. Sú na nich aj pozorne zvolené motívy a textúry z prírody. Zámer je zrejmý: prelínaním ostrých liniek slov a prírodnej textúry zvýrazniť kontrast digitálneho a naturálneho. Každý zo spomenutých šiestich obrazov je vlastne mapou alebo nositeľom niektorého z kľúčových slov ovplyvňujúcich Opavskej tvorbu, žitie a bytie: umenia, internetu, biografie… Niektoré z nich vznikali sólo, iné zase kolektívne. Tak je jeden z obrazov vlastne súhrnom názorov takmer päťdesiat osôb na doterajšie práce umelkyne: zo 116 pojmov vyčlenených je 26 najzaujímavejších alebo najfrekventovanejších, ako sú príroda, mystickosť, voda, láska, grafiky, možné, nežnosť, rovnováha, poézia, dynamickosť…
Celý projekt, ktorého podstatou je výskum vyjadrovacích možností infografického spracovania a narábania s textom s cieľom poukázať na pojmové a spoločenské aspekty umenia v súvislosti s informatickou fenomenológiou, je vlastne akýmsi mementom. Upozornením, že umenie istým spôsobom mizne, aj to nie preto, že by ho nebolo, ale najmä pre spoločenský a iný postoj k takejto tvorbe. V prípade Vesny Opavskej je evidentné, že jej je v urbánnom prostredí koža tesná, že je jej vytúženým svetom príroda a že v stálej zrážke týchto dvoch, umenie je tým pramienkom nádeje a duchovnej rovnováhy, bez ohľadu na to, z ktorej jeho strany sme: tvorivej alebo konzumnej. Aspoň tak sa dajú chápať slová autorky, že je azda práve umenie Všetko, čo mám a čo si prajem mať, všetko, čím som a čím si prajem byť…
Oto Filip