Cieľom podujatia, ktoré už na vernisáži v utorok 4. augusta oslovilo prekvapujúco veľa návštevníkov, bolo v základných črtách predstaviť belehradskej kultúrnej verejnosti Slovákov žijúcich vo Vojvodine, resp. v Srbsku.
Etnografické múzeum v Belehrade a Múzeum vojvodinských Slovákov v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a za podpory Ministerstva kultúry a informovania Republiky Srbsko zorganizovali výstavu Slovenský ľudový odev z Báčky a obrazy prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej.
V Etnografickom múzeu v Belehrade na otvorení výstavy o príchode Slovákov do týchto končín a o dejinách Múzea vojvodinských Slovákov hovoril riaditeľ múzea Pavel Čáni, o tradičnom odeve vojvodinských Slovákov a o samotnej výstave autorka Miroslava Blažićová, o diele Zuzky Medveďovej a o jej vystavených obrazoch výtvarný kritik Vladimír Valentík.
Valentík podotkol, že by aj samotná autorka bola šťastná z toho, že sú jej maľby po 14 rokoch – po výstave v Národnom múzeu – znovu v Belehrade. Zuzkine obrazy dnes nadobúdajú aj etnografický význam, preto tu krásne korešpondovali s exponátmi každodenného, slávnostného a obradového kroja vojvodinských Slovákov.
Nejeden návštevník si to uvedomil pri pohľade na jej obrazy Petrovské dievča v kroji, Slovenská svadba v Petrovci, Žatva… A pochopil celú rozprávku o Slovákoch vyrozprávanú prostredníctvom obrazov a odevných exponátov, ale aj vďaka spevu aradáčskych meškárok, hre na fujare Branislava Kováča, vďaka jánošíckym piesňam, ktoré za sprievodu Ondreja Maglovského zaspievala Katarína Mosnáková-Bagľašová. Predtým ju však pred očami návštevníkov po aradáčsky začepčila Mária Viliačiková.
Riaditeľka Etnografického múzea Dr. Mirjana Menkovićová sa potešila darom – printu najznámejšieho obrazu Z. Medveďovej Slovenská svadba v Petrovci, monografii SVC o tejto akademickej maliarke a reprodukcii portrétu Ľudovíta Štúra.
Potenciálni ďalší návštevníci tohto múzea si ponúknuté podklady na rozprávku o tunajších Slovákoch tu nájdu do 25. augusta.
Anna Francistyová