Vitaj, Prvý máj

Mohli by sme práve na začiatku tohto najkrajšieho mesiaca v roku zacitovať mnohé verše našich básnikov, ktorí mu vzdali hold, venovali nehynúce básne, vzdali mu priam božskú poklonu a prejavili radosť z jeho príchodu po dlhej nevraživej zime. A keď už spomíname božský hold, spomeňme aj to, že oslava mesiaca mája a práve toho Prvého siaha hlboko do hmlistej minulosti, až ku Keltom, ktorí si týmto božstvom uctili prírodu a jej obnovenie, žiaru a oheň, svetlo a bujnosť, všetko, čo sa prebúdza a čo prežilo „smrť zimy“; preto Západ a západná kultúra dodnes oslavuje tzv. Valpurgickú noc (z 30. apríla na 1. máj), keď sa v prírode a najmä v človeku prebúdzajú nevídané sily, vášne, bujarosť, ošiale a nespútanosť a „takéto bujaré“ divadelné predstavenie sa kedysi hrávalo na trhoch vo väčších mestách. Aj slávny Shakespeare práve svojím divadelným predstavením Valpurgická noc ľuďom sprítomnil jej moc a mágiu… Podobné, ale už prispôsobené, teda modifikované zvyky prebrali neskôr aj naši predkovia, čiže Slovania;  l. máj oslavovali veľkolepými pohanskými vatrami, ktoré mládenci preskakovali, aby boli zdraví a nebojácni, aby sa zapáčili a rýchle oženili… Májový stĺp − drevo bol symbolom nebeského otca a jeho potencie a plodnosti; opletal sa ešte za čias druidov červenými, modrými, zelenými, bielymi stužkami ako symbolom kompaktnosti zeme a neba, leta a zimy, vody a ohňa… Mnohé z týchto zvykov sa ešte aj dnes zachovávajú v mnohých krajinách sveta. A my, staršie i stredné generácie si ho veru pamätáme ako 1. máj Sviatok práce, ktorý sa stal symbolom robotníctva − veď jeho korene siahajú až do obdobia spred l20 rokov, keď tragický štrajk chicagskych robotníkov si vyžiadal masové obete, a tak sa stal symbolom slobody a rovnosti nielen v komunistickej dobe, ku ktorej sa neskôr priklonil, ale bol symbolom ducha doby a rovnosti medzi ľuďmi. Prvý máj sa aj dnes oslavuje veľmi dôstojne a sviatočne vo svete i u nás, hoci sa mnohé už pozmenilo;  ešte v stredoveku k tomuto dňu bol pridaný i ďalší veľký význam – stal sa  symbolom vtáctva a stromov…

Neviem prečo, ale vždy, keď vidím v kalendári, že po 30. apríli prichádza tento významný a symbolický dátum Prvý máj a že sú už veru veľmi zriedkavé tie naše slovenské osady, v ktorých sa „stavajú máje“ na oslavu tohto medzinárodného a aj nám veľmi blízkeho sviatku, myseľ ma akosi sama zanesie do ulíc Petrovca spred takých päťdesiat rokov a zrazu sa mi pred očami otvoria takmer všetky jeho ulice s „čertuvalami“ (čiže hojdačkami) na rohoch najmä tých veľkých krížnych ulíc, na ktorých spevom mládencov a dievčat, bujarou mladosťou a žiarivým ohňom mladosti sa krútili kolesá – „čertuvalá“ a na štverniach sediace dievčence výskali raz od radosti a inokedy od strachu z rýchlosti a výšky… Ale myseľ pracuje podľa svojich zákonov a po chvíli už ma vťahuje do iného sveta a do iného prvomájového obdobia a tento obraz mi vypadá akoby som bola v tom vare a v tej dobe i ja! A sme v Hložanoch pri Dunaji, kde sa z Petrovca vybrala hŕstka intelektuálov, najviac členov petrovského spevokolu v čele s dirigentom Macvejdom a Ondrejom Garajom, na majáles… Na tomto chýrečnom majálesi si veru zarečnil aj ohnivý a povahou plachý mladý spisovateľ Gustáv Maršall Petrovský, ktorý sa nebál vyostreného maďarizačného nátlaku a preháňania Slovákov, a práve takých, akými boli nielen on, ale i nejeden člen pokrokovej mládeže Petrovca, okolia, Uhorska  a vôbec Dolnej zeme… Ohnivá prvomájová reč mladého spisovateľa sa poň zle zakončila, vyhnala ho do sveta, do Ameriky, kde pôsobil naďalej ako bdelý vlastenec Slovák.

Teda vitaj, Prvý máj…ale vari mi chýbajú tie bielym vápnom vybielené petrovské dávne ulice, v nich smiech a spev, výskot krútiacich sa na „čertuvalách“ a radosť z príchodu jari…Nielenže to malo magický ráz, ale skrývalo v sebe i všetky danosti z dejín ľudstva i mája ako božského, najkrajšieho mesiaca v roku, ktorému ľudstvo právom darovalo nejeden zvyk a svoje duchovno…

Viera Benková