O výtvarníctve teoreticky

V rámci 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, ktoré organizačne podpisuje Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá organizačne patrí pod jeho strechu, 7. decembra 2013 v Báčskom Petrovci usporiadali výtvarnícke snemovanie. Bolo to ôsme v poradí odborné stretnutie, kde sa profesori výtvarníctva, odborníci, kritici, ale i intelektuáli, ktorí sa venujú iným oblastiam kultúry a spoločenského života, vyjadrili na stanovenú tému. Tá bola o tom, či je slovenské umenie alebo umenie Slovákov fikcia alebo skutočnosť. Téma otvorila veľmi široký priestor pre vlastné náhľady a polemické konfrontácie o výtvarno-umeleckej príslušnosti a zoradenia v zmysle, kam patríme a kam nepatríme.

Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov výtvarníckych snemovaní, keď verejnosť časť z prezentovaných príspevkov mala možnosť prečítať si na stranách Nového života, nášho mesačníka pre literatúru a kultúru, referáty, ktoré odzneli na tomto sympóziu, ale i tie, ktorých autori dodali náhradne, po prvýkrát boli publikované knižne. Obrazne povedané, Slovenské vojvodinské múzeum v Báčskom Petrovci ako národnostná inštitúcia týmto činom knižne debutovalo. Nakoľko sme správne postrehli, ide o prvú knihu, za ktorú sa podpisuje MVS a ako hlavný a zodpovedný redaktor zborníka jeho aktuálny riaditeľ Pavel Čáni. Ide o 148-stranovú brožovanú knihu, ktorú v náklade 200 výtlačkov vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči na sklonku roka 2014.

V zborníku prác Slovenské umenie alebo umenie Slovákov s podnázvom Fikcia alebo skutočnosť miesto si našli príspevky šestnástich autorov, významných odborníkov, výtvarných teoretikov či kritikov. Výtvarnícke snemovanie spravidla má za cieľ teoreticky reflektovať tvorbu slovenských výtvarníkov a definovať jej miesto v najširších kontextoch. V tom zmysle sú ladené aj príspevky v tomto zborníku. Po úvodnom príhovore Mgr. Pavla Čániho témy v ňom sú zoradené od tých historických po súčasné. Tak historickú zložku v zborníku zastupujú dve vedkyne. Mgr. Iva Paštrnáková z Bratislavy svoj vedecký fókus zacielila na život a dielo maliara Cyrila Kutlíka a v zborníku píše o jeho umení v službe budovania národnej identity. O Kutlíkovi v kontexte začiatkov moderného umenia v Srbsku svoj príspevok publikovala aj Dr. Jasna Jovanovová z Nového Sadu. Svoje rozjímanie na uvedenú tému prezentujú dvaja súrodenci Čambálovci zo Slovenska, Petrovia, starší doktor a mladší magister, ako aj spisovateľ Ladislav Čáni. Režisér Miroslav Benka sa zamyslel nad obsahom výstavy 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Dr. Draško Ređep podal svoj pohľad zboku na slovenské umenie medzi folklórom a fantastikou. Profesor z Banskej Bystrice Dr. Ján Husár píše o tom, čo pre neho znamenajú periférne centrá na globálnom pláne, a teoretik a historik umenia PhDr. Ľuboslav Moza ozrejmil svoj pohľad na súčasné umenie. Literárny kritik Samuel Boldocký sa zamyslel nad etnicitou, priestorom a časom v umení a Sava Stepanov zhodnotil 20. storočie cez umenie vojvodinských Slovákov. Tomáš Čelovský sa pokúsil mapovať slovenské korene umelcov vo svete, ako i stopy našich umelcov na Slovensku. Dr. Jaroslav Uhel na druhej strane zohľadňuje interdimenzionálne médiá kresby a ich aplikácie a filozof Dr. Vladimír Marko uvádza dva príklady, či je možné správne zaradiť umelcov a ich umenie. Na záver zborníka prehľad aktualít výtvarného života vojvodinských Slovákov v rokoch 2010 až 2013 podáva Vladimír Valentík.

                                                                                                            Jaroslav Čiep