ZAČALA SA VEREJNÁ ROZPRAVA O NÁVRHU ZÁKONA O VEREJNOM INFORMOVANÍ A MÉDIÁCH
Zdá sa, že naše štátne vedenie bude dôsledné, keď ide o uplatňovanie Stratégie rozvoja verejného informovania v rokoch 2011 až 2016, ktorá predpokladá odstúpenie štátu z vlastníctva médií. Návrh zákona o verejnom informovaní a médiách to potvrdzuje, keďže explicitne uvádza novú lehotu ukončenia vlastníckej transformácie médií. Čiže od 31. decembra 2014 republika, pokrajina, či lokálna samospráva nebudú môcť byť zakladateľom médií. Týka sa to hlavne lokálnych a regionálnych rozhlasových, resp. televíznych staníc, ktoré vysielajú program aj v rečiach národnostných spoločenstiev, pre ktoré bola roku 2007 zastavená privatizácia.
Dopad takej štátnej orientácie sa bytostne týka národnostných spoločenstiev, ktoré s obavami privítali nové zákonné riešenia. Návrh zákona predvída, že štátne orgány nebudú vlastníkmi, čiže zakladateľmi médií, ale podľa princípu pozitívnej diskriminácie uvádza aj výnimky v prípade informovania v rečiach národnostných menšín. To znamená, že sa menšinové médiá nemusia privatizovať, ale sa môžu dostať do lona národnostných rád národnostných menšín. Avšak tieto inštitúcie by neboli ich priamymi zakladateľmi. Článok 30 (odsek 6) hovorí, že národnostné rady by v tom prípade založili ustanovizeň alebo nadáciu, ktorá by mohla byť vydavateľom médií. Predstaviteľ Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a člen pracovnej skupiny pre vypracovanie Zákona o verejnom informovaní Kalman Kuntić precizoval, že v rámci jednej takejto ustanovizne bude môcť koexistovať viacero médií, no bolo by žiaduce, aby niektoré zostali aj mimo, čím by sa zabezpečila pluralita ideí v médiách a vyhlo by sa koncentrácii médií. Takéto zákonné riešenia predpokladajú aj zmeny iných zákonov, konkrétne Zákona o národnostných radách národnostných menšín v bližšej či ďalšej budúcnosti.
Predstavitelia národnostných spoločenstiev, ktorí sa 5. marca t. r. zúčastnili na prvej verejnej rozprave o návrhu zákona o verejnom informovaní vo vojvodinskom zhromaždení v Novom Sade, získali však iba hmlisté presvedčenie, že zákon nemá tendenciu zatvoriť menšinové médiá. Veľkou neznámou zostal aj spôsob financovania týchto médií, keďže predpokladané projektové financovanie nemôže byť dlhodobým udržateľným rámcom.
A všetci poznáme slovenské príslovie: Za málo peňazí málo muziky. Preto sa aj obávame odpovede, keď sa opýtame: Kam speje naše menšinové novinárstvo?
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
Premiér Srbska Đuro Macut dnes na piatej konferencii Think Tank vyhlásil, že Srbsko za posledných desať rokov rozvinulo jedno z najintenzívnejších a najdynamickejších partnerstiev s Čínou v tejto časti Európy. Macut na...
Čítaj viacDetailsVčera sa stretli minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Dragan Glamočić a veľvyslanec Francúzska v Srbsku Pierre Cochard, ktorí diskutovali o poľnohospodárskej spolupráci dvoch krajín. Dôraz bol kladený na bilaterálnu spoluprácu v...
Čítaj viacDetailsVláda Srbska prijala návrh zákona o zmenách a doplneniach zákona o verejných mediálnych servisoch. Cieľom týchto zmien je zlepšiť fungovanie verejných mediálnych servisov, zabezpečiť väčšiu zodpovednosť voči používateľom a stabilizovať financovanie. Tieto...
Čítaj viacDetailsMinister školstva Dejan Vuk Stanković a turecký veľvyslanec İlhan Saygılı včera v Belehrade rokovali o možnostiach zlepšenia spolupráce medzi obidvoma krajinami v oblasti vzdelávania. Minister Stanković zdôraznil, že Turecko je mimoriadne dôležitým...
Čítaj viacDetails
