Slovenský etnodom Legíňovcov je ukážkou ľudovej kultúry dolnozemských Slovákov, ktorí, podobne ako Slováci z iných slovenských prostredí v Srbsku, aj dnes hrdo zachovávajú svoju slovenskú identitu – svoj slovenský jazyk, kultúrne dedičstvo a s ním späté slovenské obyčaje.

Etnodomom nás previedla jeho majiteľka Anna Legíňová. Otvorený pre verejnosť bol roku 2013. Majiteľkou vtedy bola Annina dcéra Jasna a po jej odsťahovaní na Slovensko starostlivosť o etnodom na seba prevzala Anna. Dom má viac ako 120 rokov. Prvými majiteľmi boli Nemci – Švábi a Legíňovci sú tretími majiteľmi. Dodnes sa všetky múry domu, povala a podlaha zachovali zemové. Dolu je viac ako sedemdesiatročný patos a pod ním sa nachádza zemová podlaha. V 60. rokoch strecha domu bola z pôvodne trstinovej strechy prekrytá škridlicami.
V etnodome sa dnes nachádza nespočetné množstvo predmetov: sukne, dobový nábytok, kasne, datujúce aj do roku 1919, výbava, duchny, vankúše, riad a kuchynské náčinie, kolovraty, pralo, detské kočíky… nemožno všetko ani pospomínať. Okrem predmetov v dome sú vystavené aj dokumentačné fotografie, Národné a Ľudové kalendáre, Kralické Biblie, z ktorých najstaršia pochádza z roku 1894. Základ etnodomu tvoria predmety patriace rodine Legíňovej, avšak mnohé ďalšie predmety dostali alebo si zadovážili od rodiny, priateľov a známych z Kysáča a Kulpína. Väčšina predmetov je zo začiatku 20. storočia.
Takmer všetky predmety v dome sú vyrobené z dreva a plechu, kvalitne, aby dlho trvali. Medzi najstaršie a najvzácnejšie však patria krosná, dedičstvo po Anninej rodine Madackej, ktoré datujú z roku 1891. Aj na dvore sú zachované starožitnosti vyrobené najviac z dreva – lavičky, jasle, zariadenie na mrvenie kukurice, trlica, ale i starý železný pluh, ktorý poháňali voly, a na modro olíčená murovaná studňa, ktoré dotvárajú duch doby, v ktorej vznikli, a nedovoľujú nám zabudnúť.




