Zamyslieť sa a konať strategicky

ZHROMAŽDENIE MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Na riadne výročné zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku v sobotu 5. apríla do veľkej siene obce v Báčskom Petrovci pricestovalo 66 delegátov z 15 matičných miestnych odborov. Zasadnutie otvorila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová.

Predtým, ako sa presunuli na ústredné body zasadnutia, ktoré tvorili ročné správy a plány práce Matice, slovo dali aj hosťom, aby sa prihovorili. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo sa v prvej časti svojho príhovoru orientoval na historický priesek a bola to svojrázna prednáška z dejín Slovákov v Srbsku a dejín MSJ. V druhej časti svojho príspevku sa slovenský diplomat presunul do súčasnosti a otvoril problémy tvrdej skutočnosti, v ktorej padli aj mikrogranty Slovenskej republiky, ktoré celé desaťročie realizovali v našej krajine. Jeho slová dosvedčili, že v rámci predprístupových rozhovorov s EÚ a neskoršie všetko sa bude štandardizovať a blízka budúcnosť prinesie zmeny, ktoré ani pre našu slovenskú enklávu v Srbsku nebudú najprajnejšie. Chystá sa nový zákon o národnostných radách a  podľa rozhodnutia Ústavného súdu už teraz sa týmto radám obmedzuje pole ich pôsobnosti a vplyvu. Bude sa treba strategicky zamyslieť a preorientovať na využitie fondov EÚ. Existujúce národnostné inštitúcie bude treba maximálne aktivizovať, vychádzať z tvrdej reality a rázne konať v prospech zachovania slovenského etnika v krajine.

Veľvyslanec Varšo zhodnotil aj existujúci rámec menšinových práv v Srbsku. Diplomati sa zhodli, že ho nie je možné reálne implementovať v živote a nemá ani finančný podklad. Zároveň avizoval medzinárodnú konferenciu, ktorú dve krajiny – Srbsko a Slovensko – plánujú usporiadať 9. mája v Novom Sade.

Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová oznámila nadchádzajúce voľby do tohto štátom zriadeného predstavenstva menšín a zákon v tejto oblasti, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta do konca roka. Pripomínala nízku natalitu nielen v našej krajine a odchod mladých za lepším životom, štúdiami alebo pracovnou príležitosťou do zahraničia. Zasadzovala sa o stmelenie radov a lepšiu spoluprácu všetkých slovenských inštitúcií.

Viera Benková sa pochvalne zmienila o snahe Matice pomôcť prvákom v zachovaní ich slovenského povedomia, ale aj o zveľadenej matičnej vydavateľskej činnosti a prezentácii kníh na knižnom veľtrhu v Bratislave. S poľutovaním sa zmienila o slabej ochote Matice slovenskej v Martine spolupracovať s našou Maticou v posledných rokoch a jej neúčasťou na SNS. Vedeniu tunajšej Matice odporučila viac tímovo pracovať.

Ivan Zafirović zopakoval ideu o každoročnom zabezpečení počítačmi jednej slovenskej triedy a zasadzoval sa o dodržanie normatívov, podľa ktorých by sa zasadnutie Správnej rady MSS malo konať aspoň dvakrát ročne. Dožadoval sa aj správy členov NRSNM z radov MSS.

Samuel Boldocký načal boľavú otázku nášho školstva a apeloval, aby sme väčší dôraz dali aj na nedostatok žiakov v petrovskom gymnáziu s možnými negatívnymi následkami, keď sa v budúcnosti školy budú financovať podľa počtu žiakov a nie podľa počtu tried, aká je prax v súčasnosti. Práve otázku školstva navrhol ako jednu z matičných priorít.

Rastislav Surový rok 2014 chápe ako predprípravu k roku 2015, keď si Matica pripomenie štvrťstoročie obnovenej činnosti. Prihováral sa aj o vzájomne lepšie informovanie, hovoril o nedostatočnom národnom povedomí súčasných učiteľov a profesorov. Dožadoval sa aj matičných evidenčných kníh členov, na čo mu neskoršie predsedníčka Katarína Melegová-Melichová odpovedala, že také rozhodnutie schválili ešte vlani a že je vina na jednotlivých MOMS, prečo tie rozhodnutia nerešpektovali. Predsedníčka zároveň vyjadrila nespokojnosť so spoluprácou a ohlasom nového vedenia Matice slovenskej a ich odmlčaní sa na všetky výzvy zo strany MSS.

Zuzana Medveďová-Koruniaková využila prítomnosť hostí, aby ich upovedomila o problémoch a finančných ťažkostiach pri nostrifikovaní diplomov našich študentov skončiacich svoje štúdiá v Slovenskej republike, a ktorí by sa predsa aj pokúsili vrátiť pracovať do svojho rodiska.

Viac rozruchu v rozbore Návrhu Správnej rady MSS a vynesenia uznesenia o udelení matičných hodností a uznaní za rok 2013 vyvolalo neskoré doručenie návrhov z MOMS Dobanovce. Po praktickom vysvetlení predsedu a členov matičnej legislatívnej komisie členovia Zhromaždenia MSS sa predsa rozhodli rešpektovať stanovy a návrhy z Dobanoviec posunuli na nasledujúci rok. Na záver zasadnutia sa Milan Vereš verejne zamyslel nad otázkami, prečo sme my menšinou a nie národným spoločenstvom, prečo sme v rámci štátnej ústavy uvedení ako iní (ostali) a o tom, kde je ekonomické právo občanov tohto štátu.

Jaroslav Čiep