Treba šliapať naplno

Z 28. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Dopadlo to presne podľa očakávaní. Pri dnešnom nastavení spoločnosti sa len riadny optimista mohol nádejať, že sa piatkové snemovanie pokrajinského parlamentu vymaní z doterajších praktík. Desať bodov rokovacieho programu, z ktorých ten najdôležitejší: Návrh pokrajinského parlamentného rozhodnutia o Programe rozvoja APV 2014 – 2020 vrátane Akčného plánu na realizáciu rozvojových priorít v rokoch 2014 – 2020, nielenže upútal najviac pozornosti aktérov schôdze, ale prišiel vhod i na nové skríženie verbálnych mečov vládnucej väčšiny a opozície.

Aj to už v prvých minútach snemovania, keď vedúci poslaneckej skupiny pokrokárov Predrag Matejin navrhol stiahnuť ho z rokovacieho programu. Zdôvodnil to výsledkami marcových volieb, ktoré tlmočí tak, že vláda Vojvodiny prišla o legitimitu, a preto by sa nemala starať o to, ako sa pokrajina bude rozvíjať a vyzerať do roku 2020. Vzhľadom na pomer parlamentných síl, jasné je, že takýto postoj nedostal zelenú, takže popoludnie mohla poznačiť aktívna rozprava o strategickom, viac než 400-stranovom dokumente vypracovanom poprednými hospodárskymi a inými odborníkmi, ako sú Vladimir Gligorov, Miroslav Vesković, Edvard Jakopin… Osou programu sú štyri priority: rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj infraštruktúry a podmienok na slušný život a prácu, udržateľný hospodársky rast a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry.

Vojvodinský premiér Bojan Pajtić podotkol, že sa nový rozvojový program koncepčne a inak opiera o ten prvý, z roku 2003. Ten spolu s ďalšími umožnil, aby sa počas uplynulého desaťročia počet nezamestnaných v pokrajine zmenšil z 300 000 na približne 200 000 osôb, aby vo Vojvodine zakotvila takmer polovica zahraničných investícií do Srbska, tiež väčšina prostriedkov európskych fondov stanovených na cezhraničnú spoluprácu. Podotkol, že je nový program historický dokument, ktorého implementácia si vyžiada okolo 170 miliárd dinárov, z čoho pokrajina zabezpečí 22 miliárd dinárov.

Podčiarkujúc, že je kvalita žitia našich občanov nad každou politikou a že si ťažká hospodárska situácia v krajine vyžaduje veľké úsilie, zasadzovanie a výsledky, pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Branislav Bugarski vyzval všetkých prispieť k realizácii programu rozvoja. Lebo, uviedol, ak nám je Európa spoločný národný a nadpolitický cieľ, toto je iste rýchlik na tej dôležitej ceste.

S jeho návrhom sa na štarte rozpravy nestotožnil Pavle Počuč (SNS), mieniaci, že absentuje jasná vízia rozvojových možností, že program musel uzrieť svetlo sveta oveľa skôr, že verejná rozprava o ňom bola obmedzená a skromná. Viacerí rečníci z radov opozície hlavne skloňovali tézu, že lepšie mať akýkoľvek program ako žiadny, čo však neprejavili súhlasom k navrhnutému (Jovan Lazarov – SNS). Niektorí dokumentu aj uznali, že je vhodným základom pre budúcnosť (Miloš Gagić – NDS), aby vzápätí nastoľovali otázku, kto vlastne bude mať kapacity realizovať ho v nadchádzajúcich rokoch.

So sedemdesiatjeden hlasov za, dvoma proti a osemnástimi, ktorí sa nevyjadrili, Program rozvoja pokrajiny je 4. apríla schválený. Či už chápaný ako ťah historický alebo zbytočný, nemožno mu odňať ambíciu stať sa svojráznym mostom do nových hospodárskych diaľok. To však najviac bude závisieť od prostriedkov, od politického a ekonomického ovzdušia, ako aj od súčasných a budúcich kormidelníkov hospodárskej lode.

Oto Filip