Zlato moje, ako si?

Koľkokrát ste, či pri náhodnom stretnutí, či pri stretnutí s dôverným blízkym alebo pri vyjadrovaní citového, resp. vôľového vzťahu, vyslovili túto zdvorilostnú frázu: „Zlato moje, ako si?“ Nespočetnekrát, všakže!
Vplyv prostredia aj pri tejto vetnej konštrukcii urobil svoje. Pre nás dolnozemských Slovákov aktívne používanie paralelne dvoch blízkych slovanských jazykov – slovenčiny a srbčiny vyúsťuje do takýchto doslovných prekladov srbských slov a viet: „Ako si?“, „Ako ste?“ V srbčine sa síce pýtame: „Kako si?“, avšak takto poslovenčené, a pritom nesmierne frekventované opytovacie vety v našej nárečovej podobe: „Ako si?“, „Ako ste?“ absolútne nezapadajú do jazykovej správnosti spisovnej slovenčiny, ba dominuje v nich silný srbský slovný prízvuk.
Čo teda použiť namiesto týchto poslovenčených fráz, aby nás rozumeli i krajania na Slovensku?! Je to jednoduché. Nahraďme to týmito vetami: „Ako sa máš?“ či „Ako sa máte?“ alebo „Akože sa máš?“ či „Akože sa máte?“ Okrem uvedených príkladov, špecifických pre nás tunajších Slovákov, v slovníkoch slovenského jazyka sa okrem nespočetných významov hesla ako uvádzajú ešte tieto priame alebo nepriame otázky, ktorými sa pýtame na mieru alebo spôsob: Ako sa to stalo?; Ako ďaleko je odtiaľto na námestie?; Ako si to predstavuješ?; Ako si sem prišiel?; Na ako dlho budete zastupovať neprítomnú kolegyňu?

           Anna Horvátová