(Zlo)zvyky a návyky

Ráno zvykneme piť kávu na prázdny žalúdok. Ako tradíciu berieme diery na našich cestách-necestách. Podľa starej obyčaje sporíme (ak vôbec máme z čoho) v zahraničnej mene.

Najčastejšie „gazdujeme“, nezáleží na tom, či v banke alebo v slamenici, v eurách, v druhej najvýznamnejšej svetovej mene, ktorá sa zrodila ako najväčší monetárny experiment v dejinách. Unikátne euro, ktoré vzniklo bez pozadia jednotnej politickej autority, občania Srbska si pritúlili k sebe ako svoje dieťa, podobne ako kedysi nemeckú marku. Aj napriek tomu, že jediným zákonným platobným prostriedkom u nás je dinár. V tomto prípade opäť na povrch vyplávala ambivalencia človeka. Z jednej strany sa obávame nového, nepreskúmaného alebo preskúmaného v menšej miere, kým z druhej strany oberuč si privlastníme „cudzie“.

Pre prvý novembrový týždeň je príznačný trend zvýšenej pozornosti občanov smerom k bankám, keďže sa tie, viac než inokedy, objavujú v médiách. Dôvodom je akcia známa pod názvom Týždeň sporenia, keď banky zubami-nechtami a zvlášť peknými výrazmi, ktorým často nerozumieme, lákajú nových a nových zákazníkov. U tých, ktorí sadnú na bankové lepidlo, dominuje devízové sporenie, aj napriek výpočtom Národnej banky Srbska, že sa viac oplatí priťahovať opasok v dinároch.

Niektoré (zlo)zvyky človeka akoby boli trvalo udržateľné. Hlavne tie, ktorých hybnou silou je strach z vykročenia zo zachodených ciest. Ide o  strachy z rozličných „nástrah“ súčasnej doby, čiže z modernizácie v ktorejkoľvek oblasti našich životov, lebo ich prekonanie spravidla znamenajú prekonanie samého seba a posúvanie vlastných hraníc. A to človek najťažšie zdoláva…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová