Nemecko vyhralo na 42. FIBA šampionáte Európy v basketbale

Priebeh záverečného stretnutia na začiatku nenasvedčoval taký napínavý boj, aký sme mali príležitosť sledovať. Turecko otvorilo duel výborne, ujalo sa vedenia 13 : 2 už v úvodných minútach a nemecký tréner musel reagovať minútou oddychu. Po ňom sa Nemci rozohrali, celkom sa priblížili súperovi, potom vyrovnali a ujali sa vedenia. V druhej štvrtine znovu lepšie začali pôsobiť Turci a na polčase viedli 46 : 40.

V tretej štvrtine sa Nemecko znovu vracalo do zápasu, ale Turci akoby kontrolovali zápas a takmer stále mali náskok. Nebol to ani v jednom momente citeľnejší rozdiel, maximálne to išlo po +6, ale Nemci vždy mali pripravenú odpoveď. V tých momentoch na svojej úrovni nebol kapitán Nemecka Dennis Schröder, ale jeho minimálne slabšiu hru vedeli nahradiť Wagner, ale predovšetkým Bonga, ktorý nepremrhal ani jednu strelu z diaľky a trafil všetky štyri trojky, ktoré skúsil dať. Nakoniec bol práve Bonga vyhlásený aj za MVP finále.

Nemecko postupne prebralo iniciatívu, aj keď v záverečnej štvrtine Turecko stále malo náskok. Rozhodnutie o víťazovi padlo v záverečných minútach, keď pri výsledku 83 : 82 pre Turecko už táto selekcia nedala ani jeden bod, zatiaľ čo Nemci zaznamenali šesť a hlavnú rolu v tom zohral Dennis Schröder.

Nemecko vyhralo zaslúžene. Na turnaji neprehralo ani jeden zápas a majstrovstvá uzavrelo s priemerom presne sto bodov na zápas. S takou štatistiku ich fakticky nebolo možné zastaviť a stali sa tak držiteľmi aj európskeho aj svetového titulu.

Ešte raz – absolútne zaslúžene. Táto generácia Nemecka, ktorá v roku 2023 vyhrala na Filipínach titul majstra sveta a v Lotyšsku aj titul šampióna Európy, pripomína jednotlivé selekcie, ktoré v minulosti dominovali na Starom kontinente. Ako napríklad Španielsko v prvých desaťročiach tohto storočia či naša selekcia na konci minulého storočia.

A kde je naša reprezentácia?!

Keď sme už spomenuli našu reprezentáciu, čo ešte múdre povedať o vydaní na EuroBasket 2025?

Pred turnajom sme boli považovaní za hlavných favoritov, ale očividne neopodstatnene. Kritizovať len hráčov nie je ani profesionálne, dokonca ani spravodlivé, pretože určite nejde (len) o ich vinu. Pravda, niektorým jednotlivcom treba poďakovať za všetko, čo pre národný tím urobili a už ich viac do reprezentácie nevolať.

Predsa oveľa väčšiu nepríjemnosť prinášajú príbehy, ktoré sme mali možnosť počúvať po vypadnutí proti Fínsku v osemfinále. Ide o  zákulisné dianie, vytváranie akýchsi tzv. klanov, zlú situáciu v Basketbalovom zväze Srbska a vôbec situáciu v našej spoločnosti, ktorá v každom prípade vplýva aj na šport.

Preto zodpovedne treba povedať, že ak sa aj naši najlepší basketbalisti, v prvom rade Jokić a Bogdanović, rozhodnú už ďalej nehrať za reprezentáciu, nikto im to nemá žiadne právo v akomkoľvek kontexte zazlievať.

Nemáme ani trénera, lebo je aj oficiálne potvrdené, že sa spolupráca so Svetislavom Pešićom po vypršaní jeho zmluvy 30. septembra nepredĺži. A už v novembri je pred Srbskom kvalifikácia na Mundobasket 2027.

V akom ovzduší, s ktorými hráčmi a akým odborným štábom naši zohrajú duely so Švajčiarskom a Bosnou a Hercegovinou je v tejto chvíli  ťažko povedať.

Na záver môžeme len konštatovať, že sa (zatiaľ čiastočne) podarilo zdevastovať ďalší šport, ktorý v minulosti vedel potešiť našu spoločnosť. Takú, ktorá si uvedomovala problémy vôkol seba, ale aspoň jej basketbal a úspechy reprezentácie vedeli sčasti zahojiť rany pred bojom o lepšiu budúcnosť. Tentoraz nevyšlo ani to. Podrobnejšie uvažovať o ďalších ročníkoch a turnajoch na basketbalovom pláne je preto v kontexte reprezentácie Srbska príliš nevďačné a so sebou prináša riziká.