Východiskom verejnej debaty pomenovanej dosť neúplným alebo aj intrigujúcim konštatovaním z nadtitulku malo byť poskytnutie odpovedí, pokiaľ sme sa dostali v realizovaní vzdelávacích politík z aspektu Stratégie vzdelávania do roku 2020. Preto sa v belehradskom mediálnom stredisku na sklonku februára stretli nielen usporiadatelia z organizácie Balkánskej výskumnej siete (BIRN), ale i predstavitelia Ministerstva osvety, Strediska pre vzdelávacie politiky, pár autorov spomínanej stratégie a celý rad zainteresovaných subjektov.
Vychádzajúc zo známej tézy, že sa vklady do vzdelávania a vedy viacnásobne vracajú, štátny tajomník Ministerstva osvety Dr. Radivoje Mitrović budúcnosť predovšetkým objavuje v informatickej gramotnosti. Preto sa ministerstvo angažuje na tom, aby každý učiteľ a prednášateľ mal prenosný počítač, čo, vzhľadom na finančnú náročnosť, možno zrealizovať spoluprácou s informačno-technologickými spoločnosťami, ktoré súvisia so vzdelávaním. Ďalšou fázou má byť projekt informatickej gramotnosti všetkých žiakov, tiež plne opodstatnený. Mnohí, ktorí sledujú zahranično-obchodné trendy, si nie tak dávno mohli všimnúť, že naše príjmy z exportu softvéru prevýšili tie z exportu malín. Znamená to, vraví Mitrović, že vedomosti tohto druhu majú cenu zlata a možno ich bez problémov uplatniť na zahraničnom trhu. Štátny tajomník oznámil, že sa onedlho očakáva schválenie akčného plánu realizácie Stratégie vzdelávania do roku 2020, ktorej základným cieľom je stúpanie počtu vzdelaných ľudí. Uviedol, že je pre rozvážne, múdre štáty vzdelávanie v podmienkach krízy významnou pákou a šancou sa z nej dostať, kým ho iné chápu ako náklady a príležitosť nariekať v očakávaní krajších časov, nechápajúc, že vlak vedecko-technologického a ekonomického rozvoja sa čím rýchlejšie hýbe vpred, bez zastavenia v jednotlivých staniciach. Ako jeden z autorov stratégie, prof. Vlasta Matejić sa nazdáva, že pri skvalitnení vzdelávania nedostatok peňazí nemôže byť výhovorkou, lebo ich nikdy nieto nadostač. Predpokladom dosiahnutia výsledkov je tvrdá práca a smelá vláda, ktorá dokáže čeliť všetkým nátlakom a úzkoprsým záujmov či už jednotlivcov alebo skupín.
Vcelku, jedným z prvých záverov debaty je, že sú účinky vzdelávacích politík neúmerné očakávaniam občanov. Je to následok nedostatočnej pozornosti venovanej tejto oblasti, tak včera, ako i dnes, ktorou sa nemajú v prvom rade zaoberať len príslušné ministerstvá a štát, ale všetci: žiaci, študenti, rodičia, lokálne samosprávy, inštitúcie, školy, škôlky, univerzity. Len tak tá páka môže byť aj účinná v boji s krízou.
O. Filip