ĎALŠIA PUBLIKÁCIA REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU
S trojtýždňovým oneskorením od pôvodne zahláseného termínu koncom apríla, Republikový štatistický ústav zverejnil v druhej polovici mája ďalší, v poradí siedmy zväzok údajov vyplývajúcich z predvlaňajšieho sčítania. Zaoberá sa ekonomickou aktivitou obyvateľstva na základe odpovedí získaných týždeň pred začiatkom sčítania, teda medzi 24. a 30. aprílom 2011. Zo 7 186 862 účastníkov súpisu celkovo bolo hospodársky aktívnych 2 971 220 a neaktívnych 4 215 642. Vyjadrené v percentách je to asi 41 k 59 percent.
Z 1 931 809 anketovaných vo Vojvodine je 785 960 aktívnych a l 145 849 neaktívnych osôb. Najlepší pomer medzi týmito dvoma kategóriami obyvateľstva je v regióne Belehradu: približne 44 k 56 percent.
Keď ide o kategóriu ekonomicky aktívnych osôb alebo pracovnú silu, tak sú v nej zahrnuté osoby nad 15 rokov, ktoré majú svoje povolanie, ako aj nezamestnané osoby. V pokrajine je 785 960 takýchto ľudí, z ktorých pracuje ich 607 334, kým je nezamestnaných 178 626. Z toho okolo 123 000 osôb kedysi pracovalo, kým sa nad 55 000 prvýkrát uchádza o prácu. Celkovo je index nezamestnanosti 22,7, kým je na úrovni republiky 22,4 percenta. Index zamestnanosti v Srbsku je 37,4 percenta: u mužov 44,9 a žien 30,5 percenta.
Vo Vojvodine je ekonomicky neaktívnych obyvateľov 1 145 849, z čoho je detí vo veku do pätnásť rokov 277 470. Dôchodcov je 426 252, osôb, ktoré majú príjmy z majetku, 11 559, žiakov a študentov starších od 15 rokov 147 565 a ľudí, ktorí si vykonávajú domáce práce vo vlastnej domácnosti 180 230. Najnižší index neaktivity je v regióne Belehradu, kde je 49,4 percenta, kým je v tomto segmente Vojvodina na treťom mieste s indexom 52, 5 percenta. Stojí za zmienku aj to, že je index neaktivity v Srbsku oveľa nižší u mužov, kde je 42,8 percenta, ako u žien, kde je nad šesťdesiat percent.
Ak sa tieto základné alebo aj rámcové údaje premietnu do viacerých hospodárskych a spoločenských súvislostí, vynorí sa jasná hĺbka ekonomickej krízy, v ktorej sme, ako aj problému nezamestnanosti, jej mimoriadne komplikovaného a znepokojujúceho prejavu. Pritom treba mať na zreteli aj neodškriepiteľnú skutočnosť, že mnohé ekonomické pomery boli pred dvoma rokmi predsa o čosi lepšie ako dnes. Jasné je, že sú východiská z krízy priam nepredstaviteľné bez zlepšenia hospodárskej činnosti, kvalitatívneho a kvantitatívneho. Zostáva dúfať, že sú si toho plne vedomí i stratégovia plánovania a trasovania hospodárskej politiky. A že predsa objavia možnosti posúvať túto aspoň postupne vpred, predovšetkým za pomoci Európy. Len tak, na badateľnejšie výsledky v tomto procese nebudeme musieť čakať až do budúceho sčítania obyvateľstva.
O. Filip