Len pred niekoľkými týždňami sme viackrát boli svedkami vrstovníckeho násilia v školách a na uliciach Nového Sadu, a teraz už (alebo aj dávnejšie) ho máme aj v našich dedinách. Aj mladistvú nenávisť, aj pištole v rukách mladistvých.
Pred týždňom, v sychravé sobotňajšie ráno, aj našou dedinou letela správa o hádke medzi dvomi mládežníkmi ukončenej hrozivým zvukom pištole, ktorá zranila jedného z nich. Všetko sa dialo nad ránom, po večernom slávnostnom a hrdom otvorení mládežníckeho klubu, ktorý by mal byť prístreškom pre všetkých chtivých, kreatívnych, humánnych mladých ľudí. „Posmeľujúci“ odkaz, nie? Veď pustite svoje deti sem, tu užitočne strávia svoj voľný čas… Volontéri mládežníckeho združenia určite nemali taký zámer, ale život zahral na inú kartu, prekaziac pritom dobré úmysly a takmer zastaviac jeden mladý život. Našťastie, šťastie bolo v tomto prípade silnejšie a zranený mladík sa zotavuje.
Násilie medzi mladými má rôzne formy a prítomné je v každej škole, tvrdia odborníci. Samozrejme, že nie je príznačné iba pre našu krajinu. Je to celosvetový „trend“, ktorý treba minimalizovať globálnymi snahami. Nemožno povedať ani to, že sa o tom nehovorí v médiách, takže tieto si tentoraz nemôžu zliznúť svoje za pomalé, takmer nijaké riešenie tohto veľkého problému, ktorý sa týka celej našej spoločnosti. Práve preto, že je to celospoločenský jav, ktorý hádam právom možno umiestniť na najvyššiu priečku na škále negatívnych javov, potrebné je ráznejšie konanie kompetentných orgánov, inštitúcií a celej spoločnosti.
Veď aj každému z nás sa určite v pamäti premietne situácia zo školských dní, keď sme priamo alebo nepriamo boli svedkami, účastníkmi, nemými pozorovateľmi násilníckeho správania sa spolužiaka, spolužiačky. Alebo si spomenieme, že sme sa v určitom období aspoň raz stretli s touto témou – možno nie ako žiaci, ale ako rodičia alebo iné dospelé osoby blízke dieťaťu. V prvej chvíli nás tento fakt môže znepokojiť, no to zároveň znamená, že každý z nás má príležitosť, aby vlastným pričinením podnietil pozitívnu zmenu – v sebe alebo v iných. Prvým krokom je to, že si pri pozorovaní sveta vôkol nás uvedomíme, že vrstovnícke násilie je všadeprítomné a že ho naše mlčanie iba zosilňuje.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová