Napriek všetkým ťažkostiam, náročnosti a nárokom eurointegrácie, netreba sa diviť, prečo je európska perspektíva pre väčšinu krajín uchádzajúcich sa o členstvo tou správnou voľbou.
Vstup do Európskej únie prináša totiž celý rad hospodárskych a neekonomických výhod, oveľa menší počet rizík a nevýhod. No jasné je, že sú v najhoršej pozícii krajiny, neintegrujúce sa do únie. To znamená, že zostávajú v postavení tzv. tretej krajiny, čiže bez ekonomických a neekonomických výhod. Ich osudom sa nevyhnutne stáva izolácia, vypadnutie zo svetového globálneho trendu. Následkom je i strata trhov, pokles zamestnanosti a prosperity, nízka konkurencieschopnosť a následne zaostávanie podnikov. Jedným z dôsledkov je aj zabrzdenie prílevu priamych zahraničných investícií, nedostupnosť prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Všetko to vplýva i na občanov, najmä na mládež, zvlášť na ich životnú úroveň. Jasné je, v ktorom smere.
Cestou k lepšej budúcnosti je dostať sa medzi členské štáty, ktoré tiež museli zdolať neľahkú cestu predtým ako sa stali usporiadanými európskymi spoločnosťami. Ako je už konštatované, krajina uchádzajúca sa o členstvo musí nielen prijať, ale aj realizovať a uplatniť všetky platné pravidlá a zákony EÚ (acquis communautaire – právne normy), ktoré sú korpusom spoločných práv a záväzkov, jednotných pre všetky členské štáty únie. Tento korpus nie je statický, ale je poznačený evolúciou a obsahuje niekoľko segmentov. V prvom rade primárne zákonodarstvo, teda zmluvy a všeobecné právne zásady. Na druhom mieste zákony schválené počas uplatnenia zmlúv, ako i súdnu prax Súdu spravodlivosti. Na tretej pozícii sú medzinárodné zmluvy EÚ, na štvrtej sekundárne zákonodarstvo: dekréty, direktívy a odporúčania, všeobecné a individuálne rozhodnutia. Korpus tiež obsahuje všeobecné zásady správneho práva a konvencie podpísané medzi členskými štátmi.
Kandidátske krajiny musia prijať všetky právne výdobytky EÚ ešte pred vstupom. V záujme ich integrovania do EÚ tieto štáty musia teda zaradiť právo únie do svojich národných zákonodarstiev a realizovať ho od chvíle pristúpenia. Uvedené pravidlá sú rozdelené do 35 rozličných oblastí práva, všeobecne známych ako kapitoly.
Keď ide o krajiny západného Balkánu, najkomplexnejšie sú kapitoly 23 a 24 zaoberajúce sa justíciou, ľudskými právami, spravodlivosťou, slobodou a bezpečnosťou. Práve preto Európska únia rozhodla, že bude najlepšie odštartovať rokovania týmito oblasťami so zámerom, aby štát mal viac času prispôsobiť sa platným európskym štandardom. Tento model sa už uplatňuje v rokovaniach s Čiernou Horou a stáva sa aktuálnym aj keď ide o nás.
Oto Filip