Hneď na začiatku treba pripomenúť, že vtáky sú väčšinou užitočné, no niektoré z nich sa za určitých okolností stávajú často aj nepríjemnými škodcami pestovaných plodín.
ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV
Vtáky škodia na poľných plodinách v dvoch obdobiach: na jar v čase sejby a vzchádzania rastlín, a potom v druhej polovici leta až do konca vegetácie.
ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV NA JAR
Na jar po sejbe poľných plodín (sója, kukurica, slnečnica a iné) niektoré druhy vtákov vyžierajú napučané klíčiace semená a vyzobávajú tiež klíčiace rastliny. Týmto spôsobom sa znižuje počet rastlín na jednotku plochy. Väčšinou vtáky vyhrabávajú semená jedno po jedno v rade, konzumujú aj nevyklíčené a vyklíčené semená. Radi konzumujú aj vzchádzajúce rastliny, a to najmä vo fáze kotiledónnych listov. Percento zničených semien môže byť aj viac ako 50 %, čo má za následok nedostatočný počet rastlín a porast sa musí preorať a znovu zasiať. To, samozrejme, výrazne zvyšuje náklady. Takto škodia nasledujúce druhy: bažanty, holuby, havran čierny, vrana obyčajná, hrdlička záhradná a iné. Bažanty najviac ohrozujú okraje porastov, kým holuby stred poľa. Holuby a hrdličky sú aktívne ráno a neskoro popoludní.
ŠKODLIVOSŤ VTÁKOV KONCOM LETA A NA JESEŇ
Druhé obdobie, v ktorom vtáky zapríčiňujú škody na poľných plodinách, je v druhej polovici vegetácie od začiatku vytvárania semien až do samotného zberu. V tomto období sa vtáky živia dozrievajúcimi a zrelými semenami kukurice, slnečnice a sóje. Vyzobávajú semená a pritom oveľa väčšie množstvo semien roztrúsia, ako skonzumujú. Väčšie škody sú na malých parcelách a tých, ktoré sú v blízkosti dedín. Obyčajne sú viac poškodené okraje polí ako v strede porastov. Na tento spôsob škodia nasledujúce druhy vtákov: holuby, hrdlička poľná (srb. grlica), hrdlička záhradná (srb. gugutka), havran čierny (srb. gačac), straky, škorce a iné. V ovocných sadoch a vinohradoch v čase dozrievania významné škody môže spôsobiť najmä škorec lesklý – Sturnus vulgaris.
UŽITOČNOSŤ VTÁKOV
Vtáky majú dôležitú úlohu v prirodzenej regulácii škodlivého hmyzu a hlodavcov v poľnohospodárstve. Vedci udávajú, že 250 miliónov rôznych druhov vtákov zničí ročne škodlivý hmyz s hmotnosťou 50 000 ton. Vtáky požierajú hmyz na rastlinách, ale aj z povrchu pôdy, a dokonca aj pôdnych škodcov priamo z pôdy. Mnohé druhy vtákov (vrany, bažanty a iné) ničia veľký počet drôtovcov – lariev kováčikov, ale aj kukly kováčikov, a to najmä začiatkom jari, koncom leta a začiatkom jesene. Je zaujímavé, že už po 10 až 15 minútach po začiatku práce traktora na pole doletí kŕdeľ vrán, aj keď je ich kolónia vzdialená niekoľko kilometrov. Jedna kolónia vrán počas kŕmenia mláďat nazbiera na okolitých poliach od 600 000 do 1 400 000 jedincov rôzneho hmyzu. V čase hniezdenia je užitočný aj škorec lesklý, pretože mláďatá kŕmi najmä hmyzom. O počte zničených jedincov hmyzu najlepšie hovoria analýzy obsahu žalúdka jednotlivých vtákov. V žalúdku jednej vrany sa môže nájsť až 530 lariev kováčikov, v žalúdku jedného bažanta bolo zaznamenaných až 180 imág rýhovca repového, v žalúdku jedného orla myšiara sa našlo 30 myší. Známa je užitočnosť vtákov v ovocných sadoch. Jeden pár sýkoriek môže v ovocnom sade zničiť až 80 % populácie prezimujúcich húseníc obaľovača jablčného. Jeden pár sýkoriek taktiež denne mláďatám donesie 300 – 350 húseníc, čo za celé obdobie kŕmenia predstavuje 7 000 – 9 000 jedincov, z ktorých je veľký počet škodlivých druhov.
STAROSTLIVOSŤ O VTÁKY
Treba vytvárať také podmienky, ktoré sú priaznivé pre vtáky a znížiť ich negatívny vplyv. V chotári treba vysádzať buď ochranné lesné pásy, alebo menšie háje, zalesňovať neobrábané plochy. Zoocídy používame len vtedy, keď je to nevyhnutné, čiže po prekročení hladiny škodlivosti jednotlivých škodcov. Na morenie osiva treba používať prípravky, ktoré odpudzujú vtáky. Osivo namorené insekticídom taktiež nenechávame na povrchu pôdy, lebo to môže spôsobiť úhyn vtákov. Ani návnady s jedom pre hlodavcov nenechávame na povrchu pôdy, ale ich aplikujeme priamo do chodieb v pôde. Na veľkých plochách nainštalujeme drevené príbytky pre vtákov v tvare písmena T, vysoké najmenej 1,5 m a vzdialené od seba jeden od druhého okolo 100 m.
Ing. Ján Tancik, PhD.
SPU Nitra
Foto: Jaroslav Pap