Včera večer sa v Kultúrnom stredisku v Begeči zhŕkli desiatky milovníkov knihy a výtvarného prejavu.
V prvej časti kvalitného, premyslene koncipovaného večierka boli svedkami prezentácie knihy Marije Vasićovej Kada Bog zažmuri. Vyšla začiatkom bežného roku nákladom ICEJ Srbija v Novom Sade.
Na literárny segment sa výborne nadviazala výtvarná udalosť, t. j. výstava obrazov Sonje Papugovej Anđelićovej.
V publikácii Marije Vasićovej je reč o posledných chvíľach ľudí, ktorí v povestnej novosadskej razii koncom januára 1942 skončili pod ľadom.
„Myslím si, že kniha vyšla v najlepšej možnej chvíli, proste aby sme sa navzájom opomenuli, aby sme nezabudli, že každých 50-60-70 rokov sa nám opakuje rovnaká situácia, keď sa nám zratúvajú ľudia, keď sa nachádzame na zopár krokov od ľadu; presne taký pocit mám“ povedala úvodom večierka Plamenka Laćarac.
Laćarcová sa priznala, že ju kniha hlboko dojala. Rovnaké pocity bolo možné vyčítať aj z tvárí početného obecenstva, najmä po tom, čo odzneli chúlostivé úryvky.
Okrem autorky prečítala ich aj Aleksandra Kolarová, ktorá zároveň o novej knihe hovorila. Miestami, rovnako ako Vasićová, s hlasom uviaznutým v hrdle.
Výstava obrazov mala úlohu protiváhy prvej časti večierka. Kolekcia abstraktných obrazov hýriacich prevažne teplými farbami, vyhotovených technikou enkaustiky, vyznela ako óda na život.
Podobnými slovami túto mienku vyjadril aj Rastislav Škulec. V rámci vernisáže znalecky a pútave hovoril o vystavených obrazoch, ich autorke ako i o technike maľovania roztaveným farebným voskom.