Sme tu a teraz. A tak vraj treba žiť. Netrápiť sa veľmi tým, čo je za nami, lebo to aj tak už neovplyvníme, nezaťažovať sa neistými vidinami budúcnosti. Ale pri výročiach a narodeninách nemôžeme sa nepozrieť do spätného zrkadla, lebo ten časový úsek, ktorý v tejto chvíli má presné číslo, mal aj svoj začiatok, svoje trvanie…
Keď vyšlo v Petrovci prvé číslo Hlasu ľudu – 19. októbra 1944 – bol štvrtok. Obyčajný deň pri konci pracovného týždňa a stal sa historickým. Len štyri dni po oslobodení Báčskeho Petrovca (a dokonca i Nového Sadu) splnil sa plán jednotlivých vedúcich partizánskych oddielov pripravovaný ešte počas okupácie o založení slovenských novín po vojne… Jeden z titulkov na tom prvom čísle, v podstate dvojstranovom letáku s červenou päťramennou hviezdou, bol Boj trvá. Adresovaný bol, pravdaže, skutočnej vojne, tej druhej svetovej, ktorá doznievala. Ale svojrázny „boj“ o zachovanie miesta Hlasu ľudu, jediných slovenských novín pokrajinského významu, na mediálnej mape v našej krajine trvá už 74 rokov. Vždy sa snažil pôsobiť korektne, obstáť čestne. Nebolo vždy ľahko, musel čeliť aj silnejším otrasom, neraz sa ocitol v ťažkej hospodársko-finančnej situácii, boli aj chvíľkové slabosti vo vlastnom pôsobení, ale aj tie potom vystriedali konsolidácie, úspešnejšie a pokojnejšie časy.
Hlas ľudu sa predovšetkým vždy snažil byť skutočným hlasom ľudu. Sondovať jeho potreby a očakávania. Podľa toho vedúci a tvorcovia kreovali jeho koncepciu. Spravidla to bolo redukovanie priestoru v novinách pre tzv. čistú politiku a vytváranie viac priestoru na sledovanie života v našich prostrediach: na periodicky sa opakujúce poľnohospodárske práce s nástrahami i odbornými radami, na pôsobenie občianskych združení, školstvo, kultúrne akcie, športové prejavy. Naši čitatelia sa vždy dožadovali portrétov tak vynikajúcich jednotlivcov, ako i svojich „obyčajnejších“ spoluobčanov, ktorí si určitým spôsobom zaslúžili priestor v novinách. Lákali ich a stále si radi prečítajú rozhovory, ankety, poznámky, ocenia hlasľudovské fotozábery…
Pri takýchto a podobných príležitostných textoch nevyhneme sa známej syntagme, že slnko a noviny musia vyjsť. A aj keď ju hlasľudovská prax najmenej dvakrát už dementovala (v roku 1993), veríme, že sa náš – tohto času týždenník – do tejto štatistiky viac nezapíše. Nechceme s pátosom sľubovať, že v ďalších a ďalších číslach Hlasu ľudu bude omnoho viac analytických, tematických a inak špecializovaných textov, ale o maximálnu profesionalitu, žánrovú pestrosť a zastúpenosť prostredí sa budeme stále snažiť. Vy, naši terajší a potenciálni čitatelia, si to zaslúžite.
Milan Maksić, umelec z Báčskej Palanky, vytvoril jedinečné umelecké dielo – portrét významnej osobnosti slovenskej komunity v Srbsku, Igora Branislava Štefánika, poskladaný z drobných kamienkov. Tento originálny portrét slávnostne venoval Slovenskému domu...
Čítaj viacDetailsV Kysáči bola dnes zorganizovaná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Odber krvi sa konal v malej sieni Kultúrneho centra Kysáč od 8. do 10. hodiny. Ako povedal doktor Miroslav Petković, krv môžu darovať...
Čítaj viacDetailsVysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk je dnes aj zajtra na úradnej návšteve v Srbsku, počas ktorej sa stretne s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. S Türkom sa dnes stretla predsedníčka Národného...
Čítaj viacDetailsV rámci 61. festivalu ochotníckych divadiel, ktorý sa organizuje prevažne v Báčskej Palanke, ktorý trvá od 15. do 25. mája 2025, diváci majú možnosť pozrieť si 11 predstavení. Z toho dve predstavenia...
Čítaj viacDetails
