So železnou pravidelnosťou striedali sa obdobia plné udalostí, podujatí, stretnutí, ktoré bolo treba zaznamenať v médiách, a obdobia, keď sa vďaka prázdninám a dovolenkám takmer nič nedialo.
My novinári sme až s obavami sledovali príchod leta a tzv. uhorkovej sezóny. Do zásoby sme si pripravovali portréty spoluobčanov, jubilantov, laureátov festivalov… a plnili nimi určený priestor (strany, minúty, relácie), keď utíchli festivalové javiská, zatvorili sa školské brány…
Ale keďže už vari nič nie je tak, ako bývalo (vrátane počasia), ani uhorková sezóna už nie je konštantou pre sucho v novinárskych záznamníkoch a diktafónoch. Nielen vďaka podujatiam zastrešeným pod názvom Kultúrne leto, ale najmä vďaka početným letným kultúrnym akciám na Slovensku, na ktorých majú svoje pevné miesto aj prezentácie zahraničných Slovákov, teda aj nás, vojvodinských.
Už vlani sme na tomto mieste konštatovali, že s prezentáciami dolnozemských Slovákov v krajine našich predkov akoby sa roztrhlo vrece. Ako svojrázny spúšťač tohto nového momentu v zviditeľňovaní nášho života a nášho úspešného zachovávania svojbytnosti vo verejnosti na tzv. Hornej zemi, sme uviedli dobre rozpracovaný formát 2. ročníka folklórnej šou Slovenskej televízie Zem spieva. Tento televízny folklórny projekt pokračuje ďalším ročníkom a veríme, že v tanci a speve súťažiacich jednotlivcov a súborov bude znovu znieť i vojvodinská „mäkká“ slovenčina.
Stretnutia či vystúpenia krajanov na pôde ich predkov sa takmer každý letný víkend usporadúvajú i vďaka ďalším snahám, odporúčaniam a dokonca i zákonným spresneniam. Len zopakujeme, že tradičné stretnutie krajanov 5. júla sa koná v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky z roku 1993, keď bol Deň svätého Cyrila a Metoda vyhlásený za Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj tentoraz bolo slávnostne pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa, v galaprograme Sme jedna rodina na Hlavnom námestí v Bratislave, v sprievodných akciách.
Tohto roku sa do osláv Pamätného dňa zahraničných Slovákov zapojilo aj Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. A už je tu i Detva, kde je nielen hlavný program, ale i Krajanský dvor – súčasť tradičných Podpolianskych slávností – nemysliteľný bez slovenských výprav z Vojvodiny. Celoslovenský festival vo Východnej mal vlani dokonca samostatný krajanský program Obrazy z Dolnej zeme…
Striedajú sa a presúvajú z jedného mesta do druhého výstavy prác našich výtvarníkov, organizátori literárnych podujatí volajú a vítajú našich spisovateľov, divadelníci i folkloristi skúšajú nielen festivalové javiská, ale i scény kultúrnych domov v dedinách, či mestečkách, s ktorými majú dlhoročnú družbu. Stále sa s radosťou cestuje na Slovensko. V duchu aktuálnej spoločenskej chvíle mnohé alebo všetky tieto zájazdy majú však aj pridanú hodnotu: stretnutia s príbuznými, známymi či susedovcami v obecenstve, ktorí sa len nedávno vysťahovali na Slovensko. Aj zmiešané pocity pri rozlúčke: „Ideme domou…“