S MARÍNOU NEMČEKOVOU-PÁLOVOU: Vytvára kúzelné kvety

Kovačičanka Marína Nemčeková-Pálová odnedávna má novú záľubu. Je jedinou naširoko-ďaleko v okolí, ktorá z vlnitého alebo inak povedané krepového papiera vyrába priam kúzelné kvetinové aranžmány. Marína Nemčeková-Pálová sa popri svojej každodennej neľahkej práci upratovačky v Belehrade venuje aj kreatívno-umeleckej tvorbe.

„Od detstva sa zaoberám kreatívnou prácou. Chcela som najprv vyrábať husle, ale otec Juraj ma odvrával s výhovorkou, že taká práca nie je pre ženy. Neskoršie, keď otec vážne ochorel a nestačil robotu robiť sám, hovorieval, že by bol rád, keby som sa tej práci naučila aj ja. Žiaľ, bolo už neskoro. Uvažujem o tom, že otec skôr nechcel prijať skutočnosť, že som zdedila jeho talent. Vždy som mala potrebu niečo vyrábať, zaoberať sa nejakou tvorivou umeleckou prácou,“ hovorí táto kreatívna Kovačičanka, dcéra Juraja Nemčeka, kovačického hudobníka a výrobcu huslí.

Keď ste zistili, že máte v sebe umeleckú žilku, ktorej ručnej práci ste sa začali najprv venovať?

„Na začiatku som začala maľovať obrazy. Jeden z tých mojich prvých obrazov, na ktorom je znázornená zimná krajinka, vlastní Živorad-Žika Jelić, zakladateľ YU Grupy. Neskoršie som začala vyrábať vejáre s vlastným motívom. Vždy som si vymyslela niečo, čo sa mi páčilo. Vyrábala som kvetinové aranžmány z kukuričných listov, omaľovávala som rôzne úžitkové predmety, mojim deťom a známym som omaľovala na stenách izieb rôzne postavičky z kreslených filmov a pod. Nerobila som to so zámerom, aby som z toho žila, ale proste ma tá práca lákala a napĺňala. Po únavnej práci v Belehrade som v týchto ručných prácach našla svoj pokoj a relax. Niekto pozerá televízny program, druhý zasa hrá rôzne videohry, strávi čas na facebooku, a ja si najradšej sadnem do môjho tvorivého kútika a vytváram rôzne ručné práce. Veľa ráz sa stalo, že som sa natoľko venovala a fascinovala nejakou ručnou prácou, že som sa prekvapila, že hodiny ukazovali 3 – 4 hodiny ráno. Lákalo ma to, chcela som využiť lepidlo, aby  napríklad do rána nezaschlo, aby som niektorý materiál využila a nezahodila.“

 V súčasnosti sa čomu venujete?

„Posledných päť mesiacov vyrábam kvety z vlnitého, krepového papiera. Dopracovala som sa k tomuto nápadu celkom náhodou, a to tak, že som s jednou známou cestovala do práce a mimochodom sme sa rozprávali o jej prípravách na dcérinu svadbu. Vtedy hlavne vznikol nápad, aby som jej z papiera vyrobila kvetinové aranžmány na ozdobenie svadobnej haly. Mala som už podobnú skúsenosť, keďže som v minulosti vyrábala kvety z papiera, ale v menšom formáte.“

Čomu sa podobala vaša prvá objednávka kvetov, ktoré sa svojou krásou nedajú odlíšiť od skutočných?

„Keďže svadba mala byť v druhej polovici októbra, do výroby papierových kvetov som sa pustila začiatkom uplynulého augusta. Bola to pre mňa vážna skúška. Kvety boli omnoho väčšie, v troch rozličných farbách. Keďže je proces výroby trochu dlhší (treba povystrihovať, polepiť, upraviť časti kvetu a pozliepať kúsok po kúsku kvet, listy, stonku…), musela som sa do práce pustiť aspoň dva mesiace skôr.“

Okrem toho, že vyrábate rôzne ručné práce z vlastného pôžitku, kto sa najčastejšie poteší vašej ručnej práci?

„Ručnými prácami sa zaoberám z vlastného záujmu, chcem sa vždy vyskúšať v niečom novom. Dcéry Tatiana a Gabriela sú mojou kritikou a podporou. Okrem toho rada vyrábam originálne darčeky k narodeninám, k 8. marcu, k meninám a podobne. Darček je najľahšie kúpiť v obchode, ale to nie je to. Nemá to dušu. Keď som sa začala venovať tomuto koníčku, všetky moje kamarátky chceli mať doma ručné práce, aké vyrábam. Neskoršie sa o mojich okrasných predmetoch dozvedeli aj moje zamestnávateľky v Belehrade a teraz pred sviatkami som vyrábala aj pre celkom neznámych objednávateľov.“

Nápady na nové ručné práce si vymýšľate sama?

„Hlavne si nápady vymýšľam sama. Ale mám i kamarátov a kamarátky, ktoré sa tiež po troche zaoberajú podobnou ručnou prácou a obyčajne, keď sa zídeme, vymýšľame nápady, spoločne vyrábame všelijaké ručné práce, pri ktorých sa hlavne kamarátime.“

Ako sa verejnosť dozvedela o vašej tvorivosti, keďže ste doteraz nechodili s výrobkami na umelecké jarmoky?

„Vôbec nechodím po jarmokoch. Naposledy moju prácu ľudia videli na svadbe, a to mi stačí. Fotím si tiež práce a vystavujem ich na mojom instagramovom profile alebo facebookovej stránke Marina Dekoracije.“

Čo by ste si priali v budúcnosti?

„Túžim po tom, aby som sa v budúcnosti zaoberala iba touto prácou. Pracujem už 30 rokov v Belehrade, roky pribúdajú, mám vnúčatá, ktorým by som sa chcela viac venovať a ešte trochu pomôcť dcéram. Rada by som naďalej mala pôžitok v mojej tvorbe, skúsila by som vyrobiť zasa niečo nové. Táto práca ma napĺňa, je mojím duchovným pokrmom.“