Bum-bum-bum!

Brrr-brrr-brrr a ešte raz brrrr, vážení spolutrpitelia; neviem, ako je vám, ale mne je z tohto prvého snehu naskutku brrrrr! Aký je to sneh, keď neprišiel, keď mal prísť, ale prišiel, keď prísť nemal, keď už sme sa ponádejali, že sa obídeme bez neho, tak ako sa môžeme obísť bez poriadneho obedu, po prespaných raňajkách a predtým než preskočíme večeru.

Slovom, sneh, ktorý sa nám navalil a môžbyť sa ešte furt i valí, kým ja tu s chuťou-nechuťou bubnujem, mal prísť ako sa patrí na Martina, pochopiteľne na Krásnom Bielom Koni, na ktorom Koníkovi, keď už asfaltové cesty sú nám zubom času riadne zruinované a koľajnice zo železničných tratí temer stratené. Zberači sekundárnych surovín by na túto tému určite mali čo povedať. Práve tak, ako by mali čo povedať o vytunelovaných podnikoch Páni Majstri, skutoční Machri, ktorí síce následne stroskotaniu početných podnikov bleskove zbohatli, ale zato sami alebo s pomocou im rovných Pánov Kompánov na tisíce ľudí našich súčasníkov a môžbyť i našich potomkov pozbavili nepríjemnej povinnosti – pracovať. Je síce holá, alias svätá pravda, že ich tým zároveň zbavili aj príjmov, ale vari nie je pravda pravdivá aj to, že kto robí, ten obyčajne za to dostáva aj peniaze (hoci ďalšou pravdivou pravdičkou je aj to, že u nás táto obvyklosť vedela byť iba výnimkou) a peniaze… S peniazmi, ako je viac než dobre známe, bývajú iba oštary. Ten, kto ich má, býva terčom tých, ktorí ich nemajú. Navyše tých, ktorí ich majú, bolieva hlava z otázky, čo s nimi, s prekliatymi peniazmi.

Slovom, ten sneh, hoci sa aj oneskoril, zase raz prišiel vhod. Lebo znovu a zase Prekrásna Snehovo-biela Perinka Prikryje Všetky Stopy Pánov Majstrov a ich Kompánov, Ktorí nám Tak Obetavo a Srdečne Pomáhajú Na Ceste k Svetlejšej Budúcnosti.

Bum-bum!

jbš