Chce to náležitú prípravu

MEDIÁLNE ZÁKONY NA LOKÁLNEJ ÚROVNI

Bez ochoty miest a obcí vyčleniť (aspoň) 2 percentá z ich rozpočtov na súbehové spolufinancovanie lokálnych médií, tieto to veru v nadchádzajúcom období nijako nebudú mať ustlaté na ružiach. Tak by asi znel najpodstatnejší záver z okrúhleho stola pod názvom Mediálne zákony na lokálnej úrovni / Návrh na rozvoj lokálneho informovania.

V rámci podujatia zameraného na nadchádzajúce nevyhnutné zmeny vo sfére informovania, vyplývajúce zo sady platných mediálnych zákonov, o. i. predstavili Akčný plán na rozvoj lokálneho informovania. Hoci ide o to, ako nové zákony umožnia kvalitnejšie informovanie na lokálnej úrovni, v Zhromaždení AP Vojvodiny veru 11. decembra optimizmu bolo menej než šafranu…

Ako je známe, podstatou nových, respektíve pozmenených mediálnych zákonov je zmena vzťahu štátu, pokrajiny a lokálnych samospráv voči médiám a verejnému informovaniu. Zákon o verejnom informovaní a médiách nakladá privatizáciu všetkých médií, ktorých zakladateľmi sú štát, pokrajina a lokálna samospráva, a to do 1. júla 2015. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor poznamenal, že tenzie pretrvávajúce (aj) v mediálnom priestore 14 – 15 rokov „nezoslabli ani po prijatí sady mediálnych zákonov“. Pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić ocenil ako významnú skutočnosť to, že „štát uvedením ustanovení o verejnom záujme informovanie zaradil medzi pôsobnosti s osobitným významom, ktoré nebudú odkázané výlučne na trh“. Pripomenul zhubný účinok Zákona o privatizácii, na základe ktorého sa sprivatizovala časť lokálnych médií, a zdôraznil: „S ohľadom na skutočnosť, že väčšina menšinových spoločenstiev má relatívne malý počet príslušníkov, menšinové médiá musia mať významnú finančnú podporu moci na všetkých úrovniach, lebo nebudú samoudržateľné. Očakávam, že v blízkej budúcnosti budeme musieť spolu s národnostnými radami nájsť najlepšie riešenia pre kvalitné, včasné a pravdivé informovanie občanov AP Vojvodiny. Teda mienim, že sa aj redakcie menšinových titulov čoraz viac musia orientovať na audio- a audiovizuálnu produkciu a na internet.“

Štátny tajomník v Ministerstve kultúry a informovania Saša Mirković uznal, že nasledujúci rok bude komplikovaný, keďže sa médiá v prvej polovici roka budú subvencovať z rozpočtu a od 1. júla 2015 začne platiť model financovania médií výlučne formou projektov, pričom už od začiatku roka 2016 sa lokálne médiá budú financovať prostredníctvom projektov a verejné servisy z poplatkov.

Akčný plán pre rozvoj lokálneho informovania prezentovali tajomník Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny Nedim Sejdinović a mediálna expertka Zsuzsana Szerencsésová. Osobitne podčiarkli potrebu po zadefinovaní verejného významu a zviditeľnenia financovania lokálnych médií. Zasadzujú sa aj za to, aby sa lokálne samosprávy aktívne chystali na nevyhnutný proces tranzície v mediálnej oblasti, aby sa uschopňovali ľudia na písanie projektov a najmä aby lokálne samosprávy neznižovali doterajšiu (beztak najčastejšie nepostačujúcu) sumu na dofinancovanie činnosti lokálnych médií. O doterajších skúsenostiach na pláne pokusu o zveľadenie spolufinancovania projektov v oblasti verejného informovania hovorila predstaviteľka Balkánskej výskumníckej siete (BIRN) Tanja Maksićová, ako aj predstavitelia štyroch obcí, ktoré sa podieľali na skúšobnom projekte projektového financovania (Pančeva, Kovinu, Kanjiže, Vrbasu).

Okrúhly stôl usporiadali: Oddelenie pre médiá OBSE v Srbsku a Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, s podporou Zhromaždenia AP Vojvodiny a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie.

Juraj Bartoš