Čo dokáže pôst

15.apr 2014

Čo dokáže pôst

Foto: fotolia.com

Foto: fotolia.com

Pomôže vám odľahčiť trávenie skôr, než sa pustíte do veľkonočného hodovania.

Zaujímavý pohľad na pôst priniesla britská odborníčka na výživu a zdravý životný štýl Amanda Hamilton vo svojej knihe Jedz, posti sa, chudniStravovací režim, pomocou ktorého sa jej podarilo dostať do formy viacerých notorických jedákov a ľudí, ktorí neúspešne prešli rôznymi diétami, je postavený na takzvanom prerušovanom pôste. Pôst 16/8 je založený na tom, že jete len obed, olovrant a večeru, pričom vynechávate raňajky a desiatu alebo naopak – raňajkujete, desiatujete, obedujete, ale potom vynecháte olovrant a večeru. Podstatné je, aby medzi vaším posledným denným jedlom a prvým z nasledujúceho dňa ubehlo aspoň štrnásť hodín. V čase, keď prijímate potravu, zameriavate sa na čerstvé  potraviny prírodného pôvodu, s vylúčením bielej múky, bieleho cukru a alkoholu. Typické denné stravovanie potom vyzerá asi tak, že si na obed dáte napríklad šalát s kozím syrom, na olovrant grécky jogurt s ovocím a na večeru kura so špargľou.

Ďalšou alternatívou je takzvaný pôst 5/2, počas ktorého jete päť dní v týždni menšie jedlá päťkrát denne a dva dni sa obmedzíte na 500 kalórií. Počas takéhoto dňa by ste mali zjesť napríklad len hrnček polievky minestrone s ovseným keksíkom na obed a na večeru grilovanú rybu s paradajkami a olivami. Treťou možnosťou je džúsový pôst, ktorý sa drží krátkodobo, od jedného do maximálne piatich dní a počas ktorého sa prijímajú len čerstvé zeleninové a ovocné šťavy, v prípade veľkého hladu vývar.

Pôst ako intenzívny prostriedok telesnej a duchovnej očisty využívali ľudia odpradávna. Bol populárny napríklad aj v starovekom Grécku. Učenec Pytagoras odporúčal svojim žiakom postiť sa predtým, než postúpia na vyššiu úroveň poznania, Platón využíval účinky pôstu na zvýšenie fyzickej a mentálnej výkonnosti a Hippokrates ho odporúčal ako účinný prostriedok na liečbu rôznych neduhov a chudnutie. Pôst ako súčasť duchovného rozjímania využívajú všetky svetové náboženstvá, budhizmus, islam aj kresťanstvo. Tibetskí duchovní napríklad jedia len ráno a na obed, popoludní a večer už neprijímajú potravu, čo im vraj umožňuje byť viac bdelými pri meditáciách. Pôst ako súčasť meditačných cvičení využívajú aj indickí jogíni. V našich končinách sa udomácnil veľký štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa každoročne začína Popolcovou stredou a počas ktorého sa veriaci vzdávajú konzumácie mäsitých jedál. Z náboženského hľadiska ide o istú formu pokánia, no má aj iný, praktickejší význam. Telo býva po zime zanesené toxickými látkami, ktoré sa v ňom nahromadili pri trávení ťažkej stravy, a odľahčený stravovací režim mu vracia sviežosť a vitalitu.

Pozor na dlhé diéty

V deväťdesiatych rokoch bola veľmi populárna takzvaná detoxikačná ryžová kúra. Jej základom bola celozrnná hnedá ryža, ktorá sa prvých deväť dní jedla varená, bez soli a bez tuku, ďalších deväť dní sa mala jesť v kombinácii s dusenou zeleninou a napokon posledná deväťdňová fáza pozostávala z varenej ryže, dusenej a surovej zeleniny ochutenej kvapkou olivového oleja. Fakt je, že viacerí ľudia z takéhoto ryžového pôstu skutočne schudli, no však vrátili k pôvodným stravovacím návykom, znovu pribrali. Podľa Evy Smíškovej sa im to stalo preto, že dlhodobé hladovky založené na jednostrannej strave často vedú k jojo efektu. „Ryžová diéta predstavuje záťaž pre organizmus, lebo telo neprijíma bielkoviny ani tuky, prichádza pri nej predovšetkým k odvodneniu a strate svaloviny, ktorá je nevyhnutná pre správne fungujúci metabolizmus,“ upozorňuje lekárka. Preto ak sa rozhodnete pre akúkoľvek formu detoxikačného pôstu, založenom na ovocí, zelenine a celozrnných obilninách, vaša kúra by nemala trvať pridlho, aby ste si zbytočne nespomalili trávenie. Zároveň netreba zabúdať, že žiadna detoxikačná kúra nebude mať dlhodobý efekt, ak potom neozdravíte svoje stravovacie návyky.

Zdroj: sme.sk

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs