Už v titulku je náznakovo uvedené, čo je pri týchto podstatných menách otázne. V slovenskom jazyku sú prípady, keď sa stretávame s pohyblivou samohláskou, ktorá pri skloňovaní vypadúva.
Začnime so športovou terminológiou; v športovom živote je dôležitý nielen športovec, ale aj milovníci športu. Na ich pomenovanie najčastejšie používame všeobecné podstatné meno fanúšik, ktoré pôvodom nadväzuje na anglické slovo fan. Druhý pád má spisovne znieť – (od koho? čoho?) fanúšika, v žiadnom prípade nie od „fanúška“; a v množnom nominatíve sa vyslovuje a píše – fanúšikovia – nie „fanúškovia“; genitív – (od) fanúšikov – nie (od) „fanúškov“; datív – (venovali lopty) fanúšikom – nie „fanúškom“; lokál – (v správach hovorili o) fanúšikoch – nie „fanúškoch“. Tu pravidlá nepripúšťajú pohyblivú samohlásku, teda samohláska „i“ nevypadúva. Z tohto slova tvoríme slovo fanúšikovať, pričom je variant „fanúškovať“ nespisovný, a fanúšikovanie – nie „fanúškovanie“.
Pri vlastných mužských menách typu Pavel, Pavol, Peter je to ináč. Genitív jednotného čísla týchto vlastných mien znie takto: (od) Pavla, (znovu od) Pavla, (od) Petra – nie od „Pavela, Pavola, Petera“. V datíve je to takto: (dali sme) Pavlovi, Petrovi – nie „Pavelovi, Pavolovi, Peterovi“. Rovnako je aj v lokáli. V množnom čísle to znie takto: Pavlovia, Petrovia; Pavlov, Petrov; Pavlom, Petrom – nie „Pavelovia, Pavolovia, Peterovia“… V týchto prípadoch zaznamenávame tú pohyblivú samohlásku, ktorá pri skloňovaní vypadúva.
Inak je pri vlastnom mužskom mene Karol. Tu môžeme konštatovať rovnakú situáciu, s akou sme sa stretli pri slove fanúšik – samohláska tu nevypadúva. Genitív jednotného čísla znie (od) Karola – nie (od) „Karla“; datív a lokál Karolovi – nie „Karlovi“. Táto zásada platí aj pri množnom čísle, a to vyznie takto: Karolovia; (od) Karolov; Karolom.
ah