Apríl znovu zazurčal svojím rázovitým rezkým hlasom. Volá von, vyzýva k zoblečeniu hrubej košele zimnej a každej inej učičíkanosti.
Predovšetkým sa pokúša vstúpiť do svedomia ľuďom imúnnym vzoprieť sa všetkému, čo ich páli – škrtí, s čím nesúhlasia, na čo nadávajú, bez najmenšej ochoty vyjadriť verejne vlastnú mienku. Jar prišla a ja v Srbsku žijem, napísal vzletne v posledných a pamätných deväťdesiatych rokoch autor istej básne uverejnenej v časopise Vzlet. Keďže aj vtedy, tak ako i teraz, vytvorenie vlastného názoru a obzvlášť jeho verejná prezentácia, akže (názor) nebol kompatibilný s aktuálnou politikou – ktorá vtedajšiu krajinu Juhosláviu, nech jej je ľahká ťažká balkánska hruda – poslala do nenávratna, veruže, ešte ako mohlo a môže bolieť.
Zatiaľ, zdá sa, nikoho nepobolieva hlava nad počínaním skupiny členov Programovej rady Rádio-televízie Vojvodina (PR RTV), ktorá 28. marca v písomnom vyhlásení upozornila vedenie tejto verejno-právnej ustanovizne a širšiu verejnosť: „Nie je prípustné, aby redakčná politika verejných servisov zanedbávala a ignorovala udalosti a osobnosti, ktoré veľký počet občanov Srbska považuje za témy s verejným významom, akými sú protesty, ktoré sa každý týždeň konajú vo viacerých mestách.“
Vyhlásenie podpísali traja členovia PR RTV: Aleksandra Đurićová-Bosnićová, Dragan Pejić a Miloš Katić. Pripomínajú, že verejné servisy sú majetok občanov Srbska, ktorí opakovane (dovolíme si povedať, že i oprávnene) vyjadrili nespokojnosť s informovaním RTV. Na túto skutočnosť upozornili aj novinárske a mediálne združenia v Srbsku. Potvrdili ich aj výsledky výskumu Skupiny pre rozvojovú iniciatívu, ako i Nadácia Friedricha Eberta. Uzavreli, že hlavným motívom účasti na protestoch je pre 21 % opýtaných práve sloboda médií, s osobitným prízvukom na verejné servisy. Ktoré, ako sa uvádza vo verejnom oznámení troch členov PR RTV, zanedbávajú záujmy občanov a stavajú sa do polohy promotérov úradujúcej moci, čím porušujú zákon o verejných servisoch.
Podpisovatelia dokumentu zároveň zdôrazňujú skutočnosť, že aj reprezentačné syndikáty tohto média poukazovali na to, že redakčná politika verejných servisov prechováva „nekritický a poltrónsky vzťah voči autorom rozhodnutí, že vylučuje rozdielnu mienku tak opozičných strán, ako i civilného úseku, ale nezohľadňuje ani hlasy nezávislých analytikov a odborníkov z rôznych oblastí“. Tvrdia, že príkladov, ktoré potvrdzujú uvedené skutočnosti, je habadej, pričom RTV okrem protestov „obchádza aj iné kľúčové témy, akými je trovenie verejných peňazí, kolaps inštitúcií a podobne“.
Adresovali vedeniu RTV výzvu, aby sa k tomuto médiu „stavali ako k pilieru demokracie vo Vojvodine, alebo aby sa v opačnom prípade vzdialili a uvoľnili miesto kvalitnému informačnému obsahu, ktorý umožní verejné debaty, zapojí občanov a ich zástupcov, ako i menšinové a marginalizované skupiny“. Nakoľko je známe, riaditeľstvo RTV zostalo (aj) k tejto výzve nemé a hluché. Neodpovedalo, poskytujúc tak priestor pre zvyšujúcu sa nespokojnosť a zároveň (ne/vedome?) prevzalo zodpovednosť za jej prípadné vyhrotenie, ktorého nepekné náznaky verejnosť videla prednedávnom, keď časť protestujúcich v Belehrade vtrhla do sídla Rádio-televízie Srbska.
Takže ďalšia jar je tu, a my znovu a zase môžeme – neaktívne alebo inak – sledovať akoby už viackrát videný film. V ktorom furt aj sami máme isté, pravdaže, pri našom povestnom záujme o vytvorenie a vyjadrenie vlastného názoru, vedľajšie roly. Dobre nám tak.