Jazvy osudu

Podávať osobné vizuálne svedectvá o udalostiach všedných a nevšedných, slávnostných a špatných, dramatických a smutných…

Inakšie ani nemôže byť poslanie fotoreportérov, ktorí vyjadreniami obrazovými, dokumentárnymi záznamami skutočnosti často vyvolávajú v nás nezvykle zvoleným spôsobom vlastného autorského prejavu neobyčajne silné pocity, prerastajúce zmysel bežného opisu.

Dni operácie, ktorej tragickým následkom v prvých augustových dňoch 1995 bolo aj vyše dve tisíce civilných obetí vojny, búranie desiatok tisíc srbských domov, približne 250-tisíc vyhnaných Srbov pripomenula aj výstava Búrka, zločin, ktorý trvá, usporiadaná Fotografickou asociáciou Vojvodiny za podpory mesta Nový Sad. Prebiehala od 3. do 7. augusta na Námestí slobody, pred Mestskou radnicou za účasti majstrov novinovej fotografie, akými sú Tomislav Peternek, Zoran Jovanović, Željko Sinobad, Jaroslav Pap, Martin Candir, Darko Dozet…

Keď si človek pohľadom na otrasné zábery svedčiace o tom, pokiaľ dokáže siahať ľudská deštrukcia a zločin, pripomenie tie tragické chvíle, stanú sa mu jasnejšími slová Jaroslava Papa: – Nech sú vystavené fotografie akokoľvek dobré a kvalitné, nech sú ich autori akíkoľvek majstri svojho remesla, predsa nedokážu tým pravým spôsobom znázorniť celú tú tragédiu, ktorú tí ľudia zažili a prežili. Všetkým nám, ktorí sme v tých časoch boli na tvári miesta, navždy zostali jazvy na duši…

Utrpenie, bolesť, beznádej sálajú z každého záberu. Sú na nich aj opustené domy zvečnené Darkom Dozetom, aj vyľudnené mestá a ulice prezentované snímkami Željka Sinobada, aj odchody či strach matky všimnuté Martinom Candirom, aj toľko inej bolesti v nespočetných podobách a obmenách.

Nielen ako svojrázny fotografický dokument, ale aj ako výstraha. Aby sa na to všetko, čo sa vtedy dialo, nikdy nezabudlo… Aj aby sa nikdy viac nezopakovalo, čo pri otvorení podujatia osobitne vyzdvihol predseda Foto asociácie Vojvodiny Darko Dozet.

                                                                                      Oto Filip