Dlhoročná činnosť obnoveného Spolku petrovských žien je lemovaná množstvom etnografických a dokumentárnych výstav, ktoré petrovské spolkárky už viac desaťročí každoročne neúnavne pripravujú. Predovšetkým pri príležitosti Slovenských národných slávností pravidelne organizujú výstavy vo svojich miestnostiach a v ostatných rokoch aj na nádvorí spolku.

Počas sviatku Slovákov v Srbsku si aj tento rok pripravili pre verejnosť národopisnú výstavu z našej minulosti. Tematicky je mimoriadne aktuálna vzhľadom na súčasnú pre situáciu s vysychaním riek. K blížiacim sa Slovenským národným slávnostiam 2026 v nedeľu 2. augusta večer slávnostne otvorili výstavu s názvom S vodou voľakedy…

Vernisáž sa uskutočnila na nádvorí spolku, kde boli vystavené pripravené exponáty. Osobitnú atmosféru dotvárala živá prezentácia spolkárok a spolkárov, ktorí sa stali akoby živými exponátmi. Predvádzali práce na náčiní tak, ako sa to robievalo kedysi.

Prítomných privítala predsedníčka SPŽ Katarína Rašetová. Vo svojom úvodnom príhovore vyzdvihla význam vody v minulosti a dnes, keď vysychajú nielen riečky, ale aj Dunaj, ktorého hladina dosahuje historické minimá. Ako uviedla, touto výstavou chceli nazrieť, ako sa voda používala kedysi. „Je známe, že na našich poliach, v chotári bolo dosť kopaných studní, lebo kone museli byť napojené. Studne mali válov, do neho sa naliala voda pre kone a kravy, ktoré chodili na pašu na dedinské lúky. Práve túto studňu zhotovili ruky našich usilovných členov, aby sme nezabudli, ako sa s vodou zásobovalo a vedeli si vážiť dnešné moderné a nám prístupné zdroje, ktoré nás zásobujú vodou. Studne mali i svoje pomenovania. V drágovskom chotári boli tri, potom zase v Klenovci, Nemčekova studňa, v Bodoni, na Trohákoch. Potom zasa sálaše museli mať vlastné studne. Boli to kopané, vyložené tehlami, obyčajne mali drevené vedro, z ktorého sa pila svieža voda, keď kopáči a kosci vypili tú z domu donesenú v čoboli. I väčšie chmeľnice a vinohrady ich mali vlastné a pozdejšie vŕtané,“ pokúsila sa predsedníčka vyčariť zašlé časy. K tomu uviedla, že spisovateľka Viera Benková v knihe Stretnutie s minulosťou plasticky opísala prvú artézsku studňu v Petrovci, práce pri Begeji vedľa terajších spolkových miestností. Neskoršie pribudli aj ďalšie vŕtané studne zvyčajne na rohoch ulíc a neskoršie ich vymenila pouličná vodovodná sieť.

Potom nasledovala umelecká časť programu, v ktorej spolkárky Anna Hansmanová, Mária Gašparovská, Zuzana Medveďová-Koruniaková a Mária Drieňovská predniesli tematicky vyberané trefné verše o vode z pera našich slovenských autorov. V pokračovaní sa predstavili i členky Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina. Zaspievali si aj sólistky Hana Lomenová a Anita Fábryová, za sprievodu harmonikára Zdenka Makovníka a dievčenská tanečná skupina pod taktovkou autoriek choreografie Keď som šaty prala… Tatiany Krivákovej-Amidžićovej, Annamárie Gierovej a Želmíry Smišekovej znázornili prácu žien pri rieke. Autorky čerpali inšpiráciu z každodenného života žien v minulosti, keď ženy spoločne prali šaty, stretávali sa a zdieľali svoje radosti a starosti.
Výstavu otvorila predsedníčka obce Viera Krstovská. Po oficiálnej časti si prítomní mohli pozrieť výstavu, v rámci ktorej im spolkárky a živé exponáty vysvetlili jednotlivé práce a spôsoby využitia vody.







