Dvojica slov koristiť a používať v našej vojvodinskej slovenčine je významovo veľmi blízka, i keď v spisovnej slovenčine sa to jednoducho prieči logike. My bežne povieme, že „budeme koristiť počítač, koristíme kvalitné šampóny, krémy na ruky, telové mlieka, nekoristíme veľa cukru, pri varení koristíme olej, koristíme dobré telefóny… atď., atď.“.
Obidve tieto slová sú síce spisovné, ale žiadna významová zhoda medzi nimi nie je. Koristiť sa v spisovnej slovenčine hodnotí ako knižné slovo; označujeme ním získavať korisť, lúpiť, drancovať: nemilosrdne koristiť vo vojne a ťažiť: koristiť z nevedomosti iných. Z tohto vyplýva, že žiaden súvis nemá s používaním, tak ako je to slovo zaužívané vo vojvodinskej slovenčine, kde sa do slovenského nárečia vtislo pod silným tlakom srbčiny. Keď nám je cieľom zdôrazniť nasledujúce: – upotrebiť na istý cieľ: použiť zbraň, použiť vlak, použiť spisovný výraz, použiť vedomosti v praxi; návod na použitie; – využiť na svoj prospech treba použiť sloveso slovenské – použiť či používať. Vlastne slovenským nedokonavým slovesám používať, upotrebovať a využívať prináleží srbský ekvivalent koristiti a dokonavým slovesám použiť, upotrebiť, využiť v srbčine zodpovedá slovo iskoristiti.
Len používaním slovenských slov si zachováme náš jazyk, ktorý je už hodne naštrbený a jeho hodnota používaním srbských slov a nesprávnymi prekladmi čoraz viac klesá.
Anna Horvátová