Len spomienka a snímka

Všetko vôkol nás sa tak rýchlo mení, že si to zväčša ani nevšímame. Ti zmeny sú dakedy opodstatnené, inokedy zase privodzujú nenapraviteľné straty.

Napríklad ak dôjde k poškodeniu nehnuteľných pamiatok, ktoré máme, patriacich k histórii a hodnotám vytvorenými predkami.

Alebo keď ide o jedinečné bohatstvo, v ktorom je skoncentrované aj staviteľské umenie, aj remeselnícke majstrovstvo, aj dôkladnosť autora. Vlastne, každý objekt nesie pečať svojej doby a mnohé z nich sú ukážkou meniacich sa spoločenských pomerov, striedania architektúr. Aj fotky, staré a nové, sú studnicou poznávania minulosti a spôsobu života našich predkov počas tých novších dejín.

Identifikácia každého mesta je vizuálne vyvolaná predovšetkým jeho budovami, ulicami, námestiami. Preto je aj ich odstránenie alebo znehodnotenie tých, ktoré dané mesto po roky charakterizovali krokom k strate jeho identity a integrity. Lebo, keď zmiznú budovy, zostanú len bledé spomienky, v najlepšom prípade fotografie a pohľadnice. Ako spôsob vrátiť sa do čias niekdajších vidieť a vedieť ako to kedysi všetko vyzeralo.

Platí to aj o týchto záberoch, pochádzajúcich z rôznych období dvadsiateho storočia. Verne znázorňujú raz rýchlejšie, inokedy pomalšie premeny Starej Pazovy. Sú zo súkromného archívu kronikára a zberateľa Jána Horváta a nielen svojim vekom sú vzácne… Veď po tom, čoho už niet, len spomienka, alebo v šťastnejšom prípade i snímky zostávajú. Prípadne slová v dákej kronike.

Oto Filip