Leporelo slovenskej súčinnosti

POHĽADY KRAJANOV Z MAĎARSKA NA VOJVODINU

Ako detské leporelo rozkladá sa pred nami kniha spolupráce krajanských Slovákov. Prísnosť dnešnej dobe vôbec nesvedčí, naopak, mení sa na voľnosť a zotiera hranice. Hoci krajanský svet hranice nepozná. Jedni žijeme v Srbsku, iní v Belgicku, ďalší na Ukrajine či v Austrálii. Akýsi pomyselný štát krajanov (azda s odrazom toho Campanellovho Slnečného štátu﴿ tvoria kúsky území, obývaných krajanmi – Slovákmi.

Neúrekom ich je i v Maďarsku. Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku má výborné pracovné aj osobné kontakty so Slovákmi z Vojvodiny. Slovenskej problematike sa tu venuje už mnoho rokov doktorka etnológie Katarína Királyová zo Segedínu. V súčasnosti je výkonnou riaditeľkou Neziskovej verejnoprospešnej hospodárskej spoločnosti Legatum pri Celoštátnej slovenskej samospráve v Maďarsku, sídliacej v Budapešti. Venuje sa okrem iného aj ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a má na starosti tiež národopisné zbierky. Katarína Királyová navštívila začiatkom augusta viaceré slovenské obce vo Vojvodine.

„Dni slovenského zahraničia v Báčskom Petrovci určite len pomôžu k nadviazaniu nových kontaktov so Slovákmi z prihraničných obcí,“ hovorí o význame ľudskej kooperácie v medzištátnych vzťahoch. Katarína Királyová dosiaľ pôsobila na poli osvety a podarilo sa jej vytvoriť bohatú sieť kontaktov s folklórnymi súbormi, ktorých vedúcich poznala odmalička. „Medzi zahraničnými Slovákmi je jeden moment najdôležitejší – ľudské kontakty, ktoré sme si vybudovali počas choreografickej práce, na súťažiach spevov a tancov, na rôznych školeniach, ktoré organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a onoho času aj Matica slovenská, Dom zahraničných Slovákov, “ spomína etnologička.

Hodnotiac súčasnosť, upozornime na to, že Slovákom z južného Maďarska je bližšie pricestovať na podujatia do Vojvodiny ako do Budapešti. A už ani nehovoriac o tom, že vojvodinskí Slováci sú geograficky viac po ruke ako Slováci na Slovensku. „Bolo obdobie, keď sme mohli v televízii sledovať slovenské vojvodinské vysielania – získavali sme tak informácie o tamojšom živote. Žiaľ, po vojne sa toto vysielanie narušilo natoľko, že viac to nie je možné,“ vysvetľuje účastníčka podujatia Dni slovenského zahraničia v Srbsku.

Priateľské medziľudské vzťahy pomohli v tom, aby sa vypestovala aj medziinštitucionálna spolupráca, tak na poli školstva, ako aj na poli kultúry. Vypichnime hlavne umelecký ráz spoločnej práce pri rôznych tanečných choreografiách. „Kedysi sme chodievali na zájazdy, aby sme predstavovali naše spevácke zbory, divadlá. Natáčali sme dokumentárne filmy o Slovákoch vo Vojvodine,“ rozrozpráva sa Katarína a vidieť, že je vo svojom živle, „vianočný koncert sme si vo vojvodinských obciach nikdy nenechali ujsť a zas tamojší Slováci prichádzali k nám do Maďarska.“

Katarína Királyová oceňuje, že sami Slováci z Vojvodiny boli iniciátormi mnohých podujatí a chceli spoznávať aj Slovákov žijúcich v severnejších oblastiach Maďarska. „Teraz, keď už mládež hovorí menej po slovensky, hlavne v Maďarsku, závidíme vojvodinským Slovákov, že sa im darí uchovávať znalosť slovenčiny pre deti. Popritom zamiešajú do reči aj srbské výrazy, ale neuvedomujú si to, lebo ide o slovanské jazyky,“ uvažuje nahlas naša spolubesedníčka. Situácia v Maďarsku je o to komplikovanejšia a udržať slovenčinu môže byť pre ďalšie generácie skutočným identifikačným problémom. Hoci sa mladí ľudia z Maďarska a Srbska nevedia už vždy dorozumieť po slovensky, dohodnú sa prostredníctvom tanca. Nejedno stretnutie Slovákov z rozličných krajín môže byť životným. Príkladom výnimočnej príležitosti stretávania sa krajanov je Krajanská nedeľa. Tešia sa na ňu všetci Slováci. Krajania vo východnej a južnej Európe sa stretávajú pravidelne, našťastie, aj na iných podujatiach.

Kto však rozhoduje v krajanskom svete, v pomyselnej krajinke všetkých krajanov? Na ostrovčekoch na mapách, na tých vzácnych miestach, kde sa chráni to, čo dnes už označujeme pomaly slovkom „etno“? Skutočný kolorit súčasnosti stojí na pevných nemenných základoch minulosti. Raz cesty zviedli krajanov do sveta a dnes ich púť koordinujú politici, kultúrni aktéri, osvetoví pracovníci, diplomati. O krajanskom svete sa rozhoduje na viacerých frontoch – v domovských krajinách, na Slovensku, na konferenciách Európskej únie, na fórach medzinárodných organizácií. „Ľudia by nemali mať pocit, že sa rozhoduje mimo nich, že ich nikto nevypočuje. Potom je práca pracovných skupín organizácií zbytočná,“ zdôrazňuje Katarína Királyová.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ﴿ takéto pracovné skupiny má vo svojich štruktúrach zakomponované. Katarína Királyová ako predsedníčka Rady pre tradičnú kultúru SZSZ podotýka: „Naša pracovná skupina pracuje, ale na naše nápady nedostávame ohlasy. Často máme pocit, že sa nie celkom rešpektujú návrhy, ktoré predkladáme širokému spektru organizácií. Pevne verím, že aj kultúrne pole si časom získa podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Slovami predstaviteľky Rady pre tradičnú kultúru, Úrad dáva veľký dôraz na školstvo: „Možno sa v škole deti naučia po slovensky, ale ak nebudú mať kontakt s tradičnou kultúrou, nevybuduje sa v nich citový vzťah k nej, nevybuduje sa ani ich slovenská národnostná identita. Budú mať jazykovú znalosť, ale nebudú mať vzťah k svojim predkom. Dôležité je, aby aj pri Úrade vznikol poradný zbor pre kultúru.“

Potom už je len krok k tomu, aby sa tradícia, ale aj moderna múz, dostala do povedomia celej verejnosti. V krajanskom svete majú totiž ochrankyne umení aj vied dvojakú úlohu, bdejú nad kultúrou i slovenčinou tak, ako im ju zverili Kollár, Bernolák, Štúr, Hodža a Hattala.

Monika Necpálová