Miloslav Dvorák zo Slovenska vystavuje v Pančeve

6.okt 2018

Miloslav Dvorák zo Slovenska vystavuje v Pančeve

Včera večer v Národnom múzeu v Pančeve otvorili výstavu olejomalieb maliara zo Slovenska Miloslava Dvoráka pod názvom Môj svet obrazov. Prítomných, hlavne Vojlovičanov najprv pozdravil riaditeľ múzea Miroslav Birclin a vyjadril vďaku veľvyslanectvu Slovenskej republiky, ktorá v národnom múzeu v Pančeve spoznala dobrého spolupracovníka, keď po výstave fotografií Petra Dešića Moja slovenská rozprávka zorganizoval ďalšiu výstavu, tentoraz olejomalieb maliara zo Slovenska.

Prihovorili sa riaditeľ Múzea Miroslav Birclin a Miloslav Dvorák (zľava)

“Je to pestrofarebná výstava, veľmi utešených obrazov. Práve tá pestrofarebnosť odzrkadľuje slovenskú dušu. My v Pančeve to vieme, lebo so Slovákmi spolunažívame dlhé roky. Verím, že aj naďalej budeme takto úspešne spolupracovať, “povedal o.i. M. Berclin.

Prítomným sa prihovoril aj sám autor. Z úcty vôči hostiteľom snažil sa to urobiť v srbskom jazyku a nešetril slová chvály: “V Srbsku sa mi všetko páči – kultúra, ľudia, príroda strava…Vy máte veľkú dušu. Staviate mosty priateľstva medzi Srbskom a Slovenskom. Ste takí úprimní, usilovní, ľudia a je mi cťou, že môžem tu vystavovať.”

O autorovi a jeho tvorbe hovorila jej exelencia veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Belehrade Dagmar Repčeková, ktorá úradne aj otvorila výstavu.

O autorovi hovorila a výstavu optvorila Dagmar Repčeková

“Dnes predstavujeme umelca, ktorý je tak trochu neobvyklý pretože maľuje také uspokojivé obrazy, aj keď sú plné farieb. Je primárom na modernom Neurologickom oddelení v Spišskej Novej Vsi. Má za sebou úspešnú kariéru. Dokonca je autorom jedného pravidelného neuropsychiatrického kongresu, ktorý začal spoluorganizovať so svojim českým kolegom. Tento kongres sa každý druhý rok organizuje v Levoči. Taktiež prednášal neurológiu na Katolíckej univerzite. Keď sa pozrieme na jeho umeleckú dráhu, tak v jeho životopise stojí, že roku 1989 začal vyrezávať prvé

Katarína Kalmárová( vľavo) a Daniela Holoková zaspievali na ľudovú nôtu

drevené sošky a čo nevidieť namaľoval aj prvé obrazy. A keď sa na ne pozriete, vidíte, že vlastne maľuje život okolo seba, veci a príbehy, ktoré ho oslovia a miesta, ktoré navštívi, takže môžem veriť aj tomu, že jeho najnovšia kolekcia budú zážitky z ciest po Srbsku.”

Na otázku odkiaľ čerpá inšpirácie autor povedal:”Pred vyše dvadsiatimi rokmi som mal pocit, že  musím vyjadriť svoje zážitky vo farbe, dreve, železe, a vzhľadom na to, že mám urýchlený

Jana Beracká (vľavo) Alisa Oravcová a Vladimír Vlček (v úzadí) baletnej predlohe Sedemdesiat sukieň mala

život skúsil som to s maľovaním, lebo sa mi to zdalo najrýchlejšie. Najčastejšou témou mojich obrazov sú práve zážitky. Keď prídem zo Srbska, z Afriky, keď surfujem, alebo lyžujem sadnem si a rozmýšľam čo namaľujem. Maľujem štetcom, mojimi rukami, často aj chirurgickými rukavicami a keď skončím obraz, mám pocit ako by som prebehol maratón. Stále sa vraciam a pozerám na ten výtvor čo som spravil ale ho nikdy nekorigujem.

Vojlovičania, čiže členovia Miestneho odboru Matice slovenskej a SKOS Detvan túto príležitosť obohatili aj skromným programom, v ktorom za sprievodu Zlatka Čriepka zaspievali sestry Katarína

Z výstavy

Kalmárová a Daniela Holoková, a na tému ľudovej piesne Sedemdesiat sukieň mala – modernú baletnú predlohu predviedli Alisa Oravcová, Jana Beracká a Vladimír Vlček a Andrea Holoková zarecitovala jednu báseň.

V múzeu v Pančeve je vystavených 26 obrazov Miloslava Dvoráka a návštevníci si ich budú môcť pozrieť do 30. októbra, po čom sa presťahuje do Nového Sadu a nakoniec bude usporiadaná výstava aj v Belehrade.

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs