Naše bývanie

ĎALŠIE KONEČNÉ ÚDAJE Z PREDVLAŇAJŠIEHO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA, DOMÁCNOSTI A BYTOV UZRELI SVETLO SVETA

Rušné tempo, ktorým v prvých mesiacoch tohto roku pracujú zamestnanci Republikového štatistického úradu (RŠÚ), dalo opäť o sebe vedieť ďalšou štatistickou publikáciou. Zjavila sa 7. marca ako prvá v seriáli konečných údajov, predmetom ktorých sú vlastne najčastejšie nehnuteľnosti. Do konca marca RŠÚ zverejní ešte dve publikácie: o ženskom obyvateľstve vo veku nad 15 rokov, ako aj o manželskom štatúte obyvateľstva, tiež vekovej kategórii nad 15 rokov.

Vo štvrtok 7. marca dôraz bol na bytoch, z aspektu ich rozlohy, počtu a spôsobu využívania. Základnou príznačnosťou uvedeného segmentu záujmu je, že počet bytov rastie, kým počet obyvateľov klesá, vyzdvihuje námestník riaditeľa RŠÚ Zoran Jančić. Napriek tomu, bytov nikdy dosť, podčiarkuje, zdôvodňujúc to skutočnosťou, že nevyhovuje ich umiestnenie a štruktúra. V roku 2002 bolo 2 956 516 bytov, v roku 2011 už 3 231 931 bytov, alebo o takmer desať percent viac ako pred desaťročím. Z tých troch a čosi miliónov bytov je 3 012 923 stále a 201 519 bytov dočasne obývaných, kým 17 489 bytov výhradne slúži na vykonávanie rôznych činností. Rečou čísel, 93 percent je na stále bývanie, kým je pozostávajúcich sedem percent na oddych, rekreáciu, sezónne práce, podnikanie.

Keďže sa cez bytovú politiku najčastejšie premieta aj celý rad iných pomerov a okolností, od hospodárskych, po tých spätých so životnou úrovňou, jasné je, prečo najvýraznejší rast počtu bytov bol v obciach Čajetina (44 percent), Nový Sad (takmer 38 percent), Zvezdara, Vrnjačka Banja. Na strane druhej, v 39 obciach bytov bolo menej. Príkladom sú Trgovište, Žitorađa, Kuršumlija, Topola, Ražanj, kde sa ich počet zmenšil od dvanásť do sedem percent.

Vedúca skupiny pre štatistiku stavebníctva RŠÚ Dejana Đorđevićová si ako výraznú charakteristiku uplynulej doby všíma napríklad to, že jeden byt má v priemere troch užívateľov, že stúpa počet bytov v mestách a klesá na dedinách, že je najviac obývaných bytov vo Vojvodine (677 559 z celkových 806 402 alebo 84 percent), že je najviac neobývaných bytov v južnom a východnom Srbsku. Tam ich je dokonca viac ako štvrtina dočasne neobývaných alebo opustených. Priemerná rozloha bytu (alebo domu) u nás je čosi nad 72 štvorcových metrov. Najmenšia je v Zlatiborskej oblasti (okolo 65 štvorcových metrov), najväčšia v Braničeve, kde je nad 86 štvorcových metrov. Hoci to nebolo uvedené, tento údaj si nemožno nedať do súvislosti, že práve stadiaľ bolo a je kopa ľudí na práci v zahraničí vo vyvinutých krajinách, ako je napr. Švajčiarsko, Švédsko a Nemecko, ktorí zarobené peniaze najčastejšie vkladajú do stavby obrovských domov. Približne rovnaká priemerná rozloha ako u nás je aj v Čiernej Hore a v Bulharsku, kým je v Maďarsku 77 a v Slovinsku takmer 80 štvorcových metrov.

Celkový a jasnejší obraz o našom bývaní získame však len do konca roka, keď štatistický úrad zverejní aj ďalších šesť publikácií, týkajúcich sa miestností a ich vybavenosti infraštruktúrou a inštaláciami, hustoty bývania, štruktúru bytov v aspektu vlastníctva, údaje o druhoch budov, o spôsobe ich kúrenia a energiách… V týchto segmentoch pravdepodobne nie sme práve najlepšie v porovnaní s krajinami Európskej únie.

                                                                                                Oto Filip