Oblievačky, páračky, zabíjačky…

24.júl 2015

Oblievačky, páračky, zabíjačky…

Šíďania so spevom a tancom zvalili máj

Šíďania so spevom a tancom zvalili máj

Keď prebieha podujatie na otvorenom, jedným zo základných želaní každého organizátora je, aby nepršalo. To si priali aj organizátori ôsmeho ročníka Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 18. a 19. júla.

Pritom akiste mali na rozume vlaňajšiu prietrž mračien, ktorá prerušila koncert prvého dňa festivalu. Želania sa im splnili, i keď všetci, tak organizátori, ako aj účastníci a početní návštevníci, boli jednohlasní v mienke, že nemuselo byť až tak teplo. Veď 19. júl bol najteplejší deň v roku. Ortuť v teplomeroch ukazovala 40 °C v chládku a aspoň 5 – 6 stupňov viac na slnku. To však nepokazilo plány organizátorov tohto vydareného podujatia a všetko bežalo plánovanou dynamikou.

Aradáčske Govličky zatancovali tanec Z múčneho vreca

Aradáčske Govličky zatancovali tanec Z múčneho vreca

Začalo sa v sobotu spoločným koncertom domáceho FS Mladosť a FS Sálašan z Nadlaku, po čom pri hudbe skupiny Bell Ami z Bieleho Blata ľudová veselica trvala do rána.
V nedeľu festival pokračoval v priestoroch základnej školy, kde otvorili dve zaujímavé výstavy150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine a 60 rokov Galérie insitného umenia v Kovačici. Trochu neskoršie v priestoroch Miestneho spoločenstva otvorili výstavu starých fotografií znázorňujúcich obyčaje, ale aj rôzne životné príbehy z minulosti Aradáčanov, ktorú pripravil Spolok žien Ruža. Návštevníci si mohli pozrieť aj drevoryty Jána Maglovského a obrazy nádejnej maliarky Anky Zvarovej. Pravdaže, bez etno výstavy to prejsť nemohlo. Toho roku v sieni MS vystavovali členky ASSŽ z Padiny, Hajdušice, Pivnice, Dobanoviec a domáceho Spolku žien Ruža a nevystala ani bohatá remeselnícka a gastronomická ponuka na nádvorí MS. Konečne medzi sprievodnými podujatiami bol aj tanečný dvor, na ktorom Igor Hraško učil deti prvkom pôvodných tancov zo Slovenska.

Veselo na oblievačke v Kysáči

Veselo na oblievačke v Kysáči

Tak ako to už tradícia nakladá, festival otvorili aradáčske meškárky svojráznou hymnou festivalu V aradáckom šírom poli, podľa ktorej aj dostal pomenovanie. Po nich aradáčsky folklórny dorast DFS Govličky potvrdil, že sa v tejto osade o budúcnosť folklóru nemusia obávať. Podnetnými slovami sa prihovorili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Miroslav Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády, Ivan Bošnjak, štátny tajomník v Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy, a Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka pokrajinského Zhromaždenia a predsedníčka NRSNM, ktorá úradne otvorila festival. Medzi hosťami boli aj poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky Igor Hraško, poslanec v Zhromaždení APV Predrag Matejin a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová.

Jánošícke dievky vyprevadili mládencov na vojnu

Jánošícke dievky vyprevadili mládencov na vojnu

Po oficiálnej časti sa to už roztočilo. Moderátorská dvojica Adela Obšustová a Ivica Grujić-Litavský na javisko najprv pozvali ochotníkov SKUS Šafárik a MOMS z Dobanoviec, ktorí zatancovali štylizovaný tanec. Po nich členky Podobenky z Vajnor neďaleko Bratislavy predstavili rituál čepčenia mladuchy, FS bieloblatského MOMS predstavil bieloblatské čardáše a členovia KUS GIK Banat Pionir zo Zreňaninu zatancovali tance z Hornej Resavy, Boľovčania ukázali, čo sa všetko robilo a ako sa zabávalo Od šklbačky po páračku. Domáci ochotníci tancovali Logováš, Šíďania Vyberali máj, Kysáčania boli na Oblievačke a Nadlačania na Zabíjačke na Bihore. Jánošícki chlapci si Kufre pakuvali a dievky ich na vojnu vyprevádzali, pokým novosadskí šafárikovci na záver ukázali cestu Od konopí po rubáč.
Sprievodné slovo podľa scenára profesorky Jaroslavy Števkovej bolo popretkávané ľudovými múdrosťami, zvratmi a napomenutiami, a tak sa početní diváci mohli dozvedieť aj to, že To pole dobre rodí, po ktorom gazda chodí, Za kus chleba robiť treba, Z cudzieho nezbohatneš, Ťažko tomu domu, kde rozkezuje krava volu, Aké prasa, taký kvik, aký človek, taký zvyk, Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel, Aká práca, taká pláca, Čo môžeš urobiť, dnes neodkladaj na zajtra…

                                                                                                                 Vladimír Hudec

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs