Obraz plný škvŕn

NAŠE DEDINY

Plány, odporúčania, projekty, návrhy, dokumenty, podujatia, stratégie… Všetko to a aj oveľa viac sa zvlášť v posledných rokoch skloňuje v súvislosti s natoľko potrebným rozvojom vidieckeho turizmu. Na jednom z jeho tunajších štartov bola Turija s klobasiádou, dnes sú desiatky, možno i stovky mestečiek alebo dedín, ktoré si perspektívy zakladajú na vlastných špecifikách: zväčša gastronomických, ale aj hudobných, etnografických a iných. Pomaly sa už začíname topiť v mori škvarkov, slaniny, gibanice, jedál a produktov akoby od výmyslu sveta. Je, samozrejme, dobre, aby každý mal čosi svojrázne a svoje, rovnako tak ako nie je dobre, že  pre niektoré stromy  nevidieť skutočnú hĺbku lesa.

Ak je základom vidieckeho turizmu dedina, tak sa mu zatiaľ celkovo nečrtajú veľmi sľubné perspektívy. Aspoň nie na celom území Srbska. Z údajov, ktoré nedávno prezentoval predseda Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Dragan Škorić, možno zistiť ich skutočne chmúrny obraz. Je v nich až 50 000 prázdnych domov. Matkou všetkých problémov je infraštruktúra: zo 4 600 dedín až 73 percent nemá ani dom kultúry, ani knižnicu, 400 je bez žiadnej predajne, 2 000 dedín je bez pôšt, 2 760  bez predškolských ustanovizní. Nie je to všetko. Ako sa kvitovalo na vedeckom zoskupení Perspektívy a rozvoj dediny prebiehajúcom v SANU, asfaltovými cestami nie je spätých viac ako 500 dedín. V takmer tisíc dedinách žije menej od sto obyvateľov. Zvlášť deprimujúce pôsobí skutočnosť, že si až 260 000 mužov a 100 000 žien na dedinách vo veku 30 do 45 rokov ešte nezaložili rodiny.

Jasné je, že pri takejto infraštruktúre a pomeroch bude ťažko rozvíjať vidiecky turizmus tempom a smerom, aký si prajeme. Čo v preklade znamená, že sa politika k dedinám musí urýchlene meniť a ich problémy stále nastoľovať. Krajšia budúcnosť vidieka  je slovom nepredstaviteľná bez agrárnej a sociálnej reformy ako dôležitej zložky zásadných inštitucionálnych reforiem u nás.

Vedci a odborníci poukazujú a odkazujú, že prajné klimatické a prírodné podmienky na rozvoj pestrej, kvalitnej a organickej poľnohospodárskej výroby budeme môcť efektívne využiť len vtedy, keď naše poľnohospodárstvo, ako základ rozvoja dediny, prispôsobíme nárokom súčasného udržateľného rozvoja. To znamená i zabezpečenie lepšieho využívania obrábateľnej pôdy, napríklad prostredníctvom zavlažovania, lepšiu organizovanosť poľnohospodárov, lepšie družstevníctvo, ako i potrebám primerané vzdelávanie.

Len vtedy sa totiž bude dať reálne čakať, že dedina pre mladých nebude len poslednou šancou, ale živnou pôdou na zabezpečenie živobytia. Aj cez podnikanie, v rámci ktorého i vidiecky turizmus má  vyhradené miesto. Rýchlejšie otváranie nových horizontov možností náš vidiek potrebuje ako soľ. Lebo by sa bez toho naďalej rútil do krízy alebo aj do záhuby.

                                                                     O. F.