Ochrana a rozvíjanie menšinových mediálnych práv

Pri zakladaní Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa v plnej miere akceptovala potreba po ochrane a rozvíjaní práva na médiá v materinskej reči, ako to zaručujú mnohé medzinárodné dokumenty, ktorých podpisovateľkou je naša krajina. S tým zámerom aj vznikol Výbor pre informovanie ako stále odborno-výkonné teleso NRSNM.

Počas desať rokov sa v ňom vystriedali traja predsedovia: Juraj Bartoš (2003 – 2007), Samuel Žiak (2007 – 2011) a Milina Florianová (2011 až dodnes). Všetci traja vždy mali na zreteli citlivú mediálnu problematiku, aj z hľadiska príslušnosti k menšinovému spoločenstvu, aj z hľadiska potenciálneho v širšom zmysle slova politického vplyvu na redakčnú politiku našich médií, ktoré je zvlášť v súčasnej dobe demokracie a slobody prejavu neprípustné.

ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE NOVINÁROV A ZABEZPEČOVANIE MLADÝCH KÁDROV

Od samotných začiatkov členovia Výboru pre informovanie si uvedomili, že aj v našej mediálnej oblasti netreba iba zachovávať status quo, ale treba veci posúvať dopredu, čiže zveľaďovať našu žurnalistiku, ktorá roku 2014 oslávi svoju stopäťdesiatročnicu. Majúc na zreteli, že sa všetko vôkol nás rozvíja, a tak aj novinárske remeslo a jazyk ako základný pracovný nástroj novinárov, v roku 2004 sa začalo s organizáciou školenia pre mladých novinárov pod názvom Žur-škola. Pohnútky na realizáciu Žur-školy, ktorá mala 10 kôl, ale aj iných odborných seminárov, sympózií a okrúhlych stolov, boli vyššie či prízemnejšie, v závislosti od uhla pohľadu, ktorým určite je aj potreba po omladzovaní našich redakcií, a tým aj modernizácia prístupu k novinárskym témam. Dôležitým segmentom tohto výboru je aj jazykové zdokonaľovanie novinárov, akým je Kurz jazykovej kultúry, ktorý sa realizuje od roku 2010. Súčasná predsedníčka VPI Milina Florianová však mieni, že je potrebné nájsť nové spôsoby školenia, ktorých výsledky budú jasné a viditeľné v danej chvíli.

ZAKLADATEĽSKÉ PRÁVA A STRATEGICKÝ DOKUMENT

V roku 2004 z iniciatívy vojvodinských pokrajinských inštitúcií NRSNM prebrala zakladateľské práva na Novinovo-vydavateľskú ustanovizňu Hlas ľudu, pričom nápomocnou rukou pri tejto viacmesačnej činnosti bol práve Výbor pre informovanie. Túto problematiku náš štát zákonne upravil až o päť rokov, keď schválil Zákon o národnostných radách národnostných menšín a v rámci neho aj kompetencie VPI vo veci zakladateľských práv. Správny alebo nie, tento čin v podstate znamená, že záväzok financovania si na seba ponechali pokrajinské orgány, čo poukazuje na konkrétne konanie AP Vojvodiny v poslaní zachovať menšinové médiá.

Spomenutý zákon určuje aj to, že VPI vypracúva a navrhuje, a NRSNM potom schvaľuje stratégiu rozvoja verejného informovania. Návrh tohto historického dokumentu na roky 2011 – 2016 nášho Výboru pre informovanie NRSNM schválila 18. novembra 2011 v Novom Sade. Zdá sa však, že je potrebné častejšie siahať po nej a konať podľa schválených pokynov, aby nám stratégia, ako mnohé štátne, nezostala iba vhodná vec na dolnú zásuvku, mieni bývalý predseda VPI Samuel Žiak.

OTVÁRANIE MEDIÁLNYCH DVERÍ DOKORÁN

NRSNM vo svojom jubilejnom roku vynovila svoju webovú stránku www.rada.org.rs. Novinka je jej dvojjazyčnosť – teda teraz sa o činnosti NRSNM možno dozvedieť aj po srbsky, čím sa určite v širších (štátnych) rámcoch zviditeľnia jej rozvetvené aktivity.

Dôležitou náplňou práce VPI je aj nadväzovanie spolupráce s novinárskymi združeniami a organizáciami, katedrami žurnalistiky u nás a na Slovensku, ktoré vo väčšine prípadov šlo ako po masle. Inokedy, zvlášť na začiatkoch, ako si spomína prvý predseda J. Bartoš, to aj viazlo. Aj napriek tomu sa napríklad roku 2009 podpísala Dohoda o spolupráci medzi Katedrou žurnalistiky FFUK z Bratislavy a Výborom pre informovanie NRSNM, ktorou sa konkretizovali spoločné záujmy dvoch inštitúcií v prospech kvalitnejšieho a profesionálnejšieho vykonávania novinárskej práce v slovenských médiách vo Vojvodine. Čierne na bielom však nemusí zaručiť realizovanie spolupráce, ale v tomto prípade nevystala. Vo viacerých prípadoch však nebolo potrebné ani podpisovať žiadne protokoly a pomoc, podpora, spolupráca bola tu. Nemožno nepripomenúť aj spoluprácu s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže práve vďaka dotáciám sa realizovali a realizujú mnohé projekty tohto výboru.

Nesmieme však zabudnúť ani na spoluprácu s našimi médiami, bez ktorej by činnosť VPI bola márna.

V. Dorčová-Valtnerová