Otvorený list ministrovi kultúry a informovania

25.máj 2015

Otvorený list ministrovi kultúry a informovania

Foto: nrsnm

Foto: Jaroslav Bodnar

Takmer pred dvomi týždňami sa v Kovačici stretli predstavitelia všetkých národnostných rád. Na tomto zasadnutí vyznel spoločný záver Koordinácie národnostných rád, ktorý v písomnej podobe odoslali ministrovi kultúry a informovania Ivanovi Tasovcovi. V otvorenom liste žiadajú, aby sa z procesu privatizácie vyňali elektronické médiá, ktoré už desaťročia vysielajú program aj v jazykoch národnostných menšín. V texte sa uvádzajú aj ďalšie problémy, pre ktoré je existencia médií národnostných spoločenstiev pod veľkým otáznikom. Z toho dôvodu uverejňujeme celý list.

 

Vážený pán minister,

Koordinácia národnostných rád národnostných menšín v Srbsku, ktorú tvoria predstavitelia slovenskej, rumunskej, bunjevskej, maďarskej, chorvátskej, rusínskej, vlašskej, rómskej, českej, albánskej, ukrajinskej, macedónskej, bosniackej, egyptskej, čiernohorskej, slovinskej a nemeckej národnostnej rady, ako aj Zväzu židovských obcí v Srbsku, v Kovačici 9. a 10. mája t. r. schválila rozhodnutie, v ktorom od Ministerstva kultúry a informovania vlády Srbska žiada súrne doriešenie problémov v oblasti informovania v jazykoch národnostných menšín v Srbsku.

Podľa Zákona o verejnom informovaní (ÚV RS, č. 83/2014) a Zákona o národnostných radách národnostných menšín (ÚV RS, č. 72/2009, 20/2014 – rozhodnutie Ústavného súdu a 55/2014) Koordinácia národnostných rád žiada uplatnenie týchto zákonov v nasledovných segmentoch:

– S cieľom dosiahnutia verejného záujmu definovaného článkom 16 Zákona o verejnom informovaní, z privatizácie sa majú vyňať lokálne a regionálne elektronické médiá (podľa odporúčania národnostných rád), ktoré desaťročia vysielajú program aj v jazykoch národnostných menšín, predovšetkým v lokálnych samosprávach, v ktorých sú menšinové jazyky v úradnom používaní. Ide o získané právo na informovanie v materinskom jazyku na lokálnej úrovni, a preto národnostné rady žiadajú, aby tieto médiá zostali vo funkcii lokálnych  a regionálnych verejných servisov a aby boli vo vlastníctve lokálnych samospráv, ktoré ich budú systémovo financovať. Národnostné rady národnostných menšín považujú, že sa raz získané práva národnostných menšín nemôžu zmenšovať, o čom hovorí aj Ústava republiky Srbsko. Garancie, ktoré sa poskytujú v procese privatizácie, že sa programové schémy nebudú meniť a že sa programy v jazykoch národnostných menšín zachovajú, nie sú dostatočne silné a nejestvujú žiadne sankcie pre zodpovedné osoby v prípade, ak sa programová schéma nezachová. Čo sa, podľa Vás, udeje s lokálnymi a regionálnymi médiami 1. júla, ak sa nezjavia zainteresované strany pre kúpu médií a z toho dôvodu z éteru sa vytratí informovanie v menšinových jazykoch, predovšetkým národnostných menšín, ktoré žijú v Centrálnom Srbsku? Pripomíname, že v štátoch, ktoré sú už členmi Európskej únie, lokálne a regionálne médiá jestvujú aj vo vlastníctve lokálnych samospráv, a pritom národnostné rady ukazovali na tento problém aj počas verejnej rozpravy o mediálnych zákonoch a mediálnej stratégii, ako aj na problém zrýchlenej asimilácie národnostných spoločenstiev, ale naše pripomienky neboli zobraté do ohľadu. Keď ide o privatizáciu lokálnych a regionálnych médií považujeme, že je to neospravedlnené lebo sa žiada vystúpenie štátu z mediálnej sféry na lokálnej úrovni a projektové financovanie informovania, a známe je, že sa verejné servisy financujú priamo z rozpočtu republiky Srbsko. Schádzame do privatizácie lokálnych médií a adekvátne sme nepripravili proces privatizácie, pravidlá a kritériá privatizácie prihliadajúc na to, že médiá na lokálnej úrovni nielenže informujú občanov v materinskom jazyku, ale aj spĺňajú funkciu ustanovizní, ktoré zachovávajú národnostnú, kultúrnu a jazykovú identitu príslušníkov národnostných spoločenstiev. Dostali sme sa do privatizačného procesu lokálnych a regionálnych médií, ktoré vysielajú program aj v jazykoch národnostných menšín a celková problematika menšinových práv nie je systémovo a právne zariadená. Republika Srbsko nemá stratégiu zachovania postavenia národnostných menšín, nemá systémovo zariadený Zákon  o národnostných radách národnostných menšín, zákonný regulatív, ktorý sa vzťahuje na kolektívne práva národnostných menšín a národnostné rady, nie je zosúladený s inými zákonnými ustanoveniami, a z toho dôvodu by sa mala odročiť privatizácia lokálnych a regionálnych médií, s účasťou národnostných rád ako subjektov rozpravy, rozhodovania, iniciovať výmenu Zákona o verejnom informovaní a médiách v časti, ktorá sa vzťahuje na lokálne a regionálne elektronické médiá.
– Nevyhnutné je zabezpečiť materiálnu a organizačnú podporu národnostným radám v založení a pôsobení novinovo-vydavateľských a rádio difúznych ustanovizní, v súlade s článkom 13 a článkom 16 Zákona o verejnom informovaní a médiách, ako aj s článkom 19 Zákona o národnostných radách národnostných menšín.
– Potrebné je určiť zákonný rámec na financovanie ustanovizní, čiže médií, ktorých sú zakladateľmi národnostné rady v súlade s článkom 143 Zákona o verejnom informovaní a médiách.
– Taktiež je potrebné určiť konkrétne zákonné kritériá, mechanizmy kontrolovania a sankcie zodpovedných, v prípade ak sa verejný servis a lokálne médium nepridŕžajú záväzku informovania v jazykoch národnostných spoločenstiev v súlade so zákonom. Podľa Zákona o verejných mediálnych servisoch (Úradný vestník RS, č. 86/2014) Koordinácia národnostných rád žiada uplatnenie tohto zákona v nasledujúcich segmentoch:

  • V súlade s článkom 7 Zákona o verejných mediálnych servisoch potrebné je uviesť program v jazykoch všetkých národnostných menšín, ktoré žijú v republike Srbsko, v program verejného servisu Rádio-televízie Srbsko podľa modelu verejného servisu Rádio-televízie Vojvodiny založením všetkých menšinových redakcií alebo založením osobitnej redakcie pre program v jazykoch národnostných menšín v rámci RTS-u, osobitne pre tie spoločenstvá, ktoré žijú na území Centrálneho Srbska a ktoré vôbec nemajú svoj program.
    • Žiadame, aby sa vytvorili objektívne podmienky na zlepšenie postavenia a kvalitnejšiu prácu menšinových redakcií verejného servisu Vojvodiny. Národnostné spoločenstvá, ktoré majú program v RTV Vojvodina žiadajú oslobodenie menšinových redakcií zákazu zamestnávania vo verejnom sektore v dôsledku prírodzeného odchodu pracovníkov, lebo sa tým spôsobom ohraničujú a znemožňujú práva informovania v jazykoch menšín.

Podľa Zákona o národnostných radách (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 20/2014 – rozhodnutie Ústavného súdu a 55/2014) Koordinácia národnostných rád žiada:

  • Úplnú implementáciu článku 21 zákona, ktorým sa určuje, že Národnostná rada: 2) poskytuje návrhy Republikovej rádiodifúznej agentúre pri vypracovaní Stratégie rozvoja rádiodifúzie; 4) zvažuje správy Správneho a Programového výboru Rádiodifúznej ustanovizni Srbska a Rádiodifúznej ustanovizni Vojvodiny a poskytuje návrhy a odporúčania o programoch v jazyku národnostnej menšiny; 5) poskytuje mienku a návrhy Rady Republikovej rádiodifúznej agentúry ohľadom informovania v jazyku národnostnej menšiny; 6) určuje predstaviteľa v Rade Republikovej rádiodifúznej agentúre, ktorý je zapojený do práce rady bez práva rozhodovania, keď sa zvažujú otázky súvisiace s informovaním v jazyku národnostnej menšiny.
    • Koordinácia národnostných rád národnostných menšín republiky Srbsko považuje, že je nevyhnutné, aby národnostné rady národnostných menšín 1) poskytli mienku v procese vymenovania členov správneho výboru, programového výboru a generálneho riaditeľa Rádiodifúznej ustanovizni Srbska, ak tá ustanovizeň vysiela program v jazyku národnostnej menšiny; 2) poskytli mienku v procese vymenovania členov správneho výboru, programového výboru a generálneho riaditeľa Rádiodifúznej ustanovizni Vojvodiny, ak tá ustanovizeň vysiela program v jazyku národnostnej menšiny; 3) stanovili kritériá pre voľbu zodpovedného redaktora programu v jazyku národnostnej menšiny v ustanovizni verejného servisu; 4) navrhli správnemu výboru radiodifúznej ustanovizni vymenovanie zodpovedného redaktora programu v jazyku národnostnej menšiny z kandidátov, ktorí sa prihlásia a spĺňajú podmienky súbehu; 5) poskytli mienku o kandidátoch na zodpovedného redaktora programu v jazykoch národnostných menšín v rádiodifúznej ustanovizni, v ktorej sa vymenúva zodpovedný redaktor za viac programov v jazykoch národnostných menšín. Iné príslušnosti v oblasti informovania.
    • Koordinácia národnostných rád taktiež apeluje, aby sa poskytlo riešenie problémov jednotlivých národnostných spoločenstiev v oblasti informovania:

České, vlašské a egyptské spoločenstvo nemajú program na verejnom mediálnom servise.

Bunjevské a ukrajinské spoločenstvo, aj keď majú program, nemajú redakcie vo verejnom servise RTV Vojvodina.
Rusínske a slovenské spoločenstvo budú mať problémy s pracovným priestorom redakcií, v prípade ak po privatizácii Dnevniku redakcie Ruského slova a Hlasu ľudu zostanú bez pracovných miestností.
Rómske spoločenstvo nemá možnosti platiť vysoké štátne poplatky pre nekomerčné elektronické médiá vyhlásené za ustanovizne osobitného významu a ktorých zakladateľom je sčasti alebo úplne Národnostná rada.
Chorvátske spoločenstvo žiada proporčné programové a kádrové vyrovnanie s inými redakciami národnostných menšín na RTV Vojvodina.
– Pre príslušníkov českého, vlašského, bulharského, bosniackeho, rómskeho, albánskeho a slovinského spoločenstva zabezpečiť systémové financovanie najmenej jedného tlačeného média.
– Koordinácia národnostných rád národnostných menších považuje, že Bosniacka národnostná rada musí mať zakladateľské práva nad Regionálnou RTV Nový Pazar a TV Tutin, keďže tieto médiá vyhlásili za inštitúcie osobitného významu, a ako také, nesmú sa privatizovať.
• V súlade s Európskou chartou o regionálnych a menšinových jazykoch, ktorú schválila republika Srbsko, Koordinácia národnostných rád národnostných menšín žiada úplnú implementáciu tejto charty, čo okrem iného znamená aj zabezpečenie systémového financovania najmenej jedného tlačeného média v každom jazyku národnostných menšín v Srbsku.
• Koordinácia národnostných rád národnostných menšín považuje, že médiá, ustanovizne a nadácie, ktoré založili národnostné rady národnostných menšín (akou je nadácia Panónia alebo ustanovizeň Bunjevské informačné stredisko), keď ide o súbehy na spolufinancovanie projektov z oblasti verejného informovania v jazykoch národnostných menšín, nemôžu sa automaticky vyrovnať s užívateľmi verejných príjmov a také projekty netreba ihneď odmietnuť na súbehu, lebo sa ustanovizne nadácie nefinancujú z verejných príjmov, ale z donácií a cez súbehy.

 

S úctou,

Anna Tomanová-Makanová,

predsedníčka Koordinácie národnostných rád národnostných menšín republiky Srbsko

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs