PDD 2025: Zločin a trest na petrovských divadelných doskách

Čo je dnes zločin, nasleduje za každým zločinom trest, je každý páchateľ potrestaný, alebo sú obete potrestané iba – svojou nečinnosťou? Prečo sú niektoré zločiny relativizované v závislosti od spoločenských a kultúrnych rámcov, v ktorých sa ľudia nachádzajú? Prečo, ak relativizmus ponúka najzávažnejšie argumenty proti morálnej zodpovednosti? Toto sú len niektoré z otázok, ktorými sa zaoberal tím predstavenia Zločin a trest.

Predstavenie inšpirované románom F. M. Dostojevského, v réžii Emilije Mrdakovićovej, je bábková, interaktívna monodráma pre stredoškolákov. Raskoľnikova hrá Aleksandar Milković a Sonju (prostredníctvom videa) Dragana Ilićová. Autorkou dramatizácie je Teodora Markovićová. Scénografiou sú poverené Emilija Mrdakovićová a Milica Grbićová-Komazecová, ktoré navrhli kostýmy a bábky. Hudbu skomponoval Aleksej Mrdaković a scénický pohyb navrhla Ista Stepanovová.

Autorské duo Emilija Mrdakovićová a Aleksandar Milković sa pustil do tohto typu divadelného výskumu inšpirovaného posadnutosťou stredoškolákov internetom, ktorý ich viedol k ľahkému prístupu k rôznym informáciám a témam, čo ich zároveň vzďaľovalo od čítania kníh. Stredoškoláci čítali povinné čítanie prevažne online, parafrázované a skrátené, len zriedka prečítali celú knihu. S vedomím, že divadlo má predovšetkým vzdelávací charakter, Mrdakovićová a Milković sa rozhodli prostredníctvom interaktívnej divadelnej formy priblížiť stredoškolákom jedno z najťažších čítaní, urobiť ho zaujímavým a pomôcť im pochopiť navrstvenie diel F. M. Dostojevského.

Režisérka Emilija Mrdakovićová sa o predstavení vyjadrila takto: „Každý duševne schopný človek, kedykoľvek a kdekoľvek, má povinnosť pochopiť, že ubližovanie inej ľudskej bytosti je morálny fakt. Veci však nie sú také jednoduché ani dnes v dobe, v ktorej žijeme, a verím, že neboli ani v minulosti, ako dokazuje história. Samozrejme, všetci ako ľudské bytosti akceptujeme, že zabíjanie a iné formy fyzickej, morálnej a materiálnej ujmy na nevinných ľuďoch sú nepochybne nesprávne. Často sme však svedkami relativizácie, ktorá prevláda v závislosti od spoločenských a kultúrnych rámcov, v ktorých sa ľudia nachádzajú. Relativizmus ponúka najvážnejšie argumenty proti morálnej zodpovednosti. Myslím si, že je dôležité vážne sa zamyslieť, prečo je dnes táto otázka taká bolestivá a neriešiteľná vzhľadom na našu realitu na globálnej úrovni. Román Zločin a trest je dômyselné literárne dielo, pretože dáva odpoveď na otázku určitým – ba až „intímnym“ spôsobom – čo dnes znamená zločin? Ale v každom prípade dnes je okrem spáchaného zločinu zločinom aj beztrestnosť.“