Rok 2022 určite bude zaznamenaný v histórii ako rok sucha. Vodný stav európskych riek je na minimálnych úrovniach. Dlhé obdobia bez dažďa budú bezpochyby vplývať na poľnohospodárske výnosy.V pivnickom chotári je situácia veľmi zložitá. Veľká búrka sa prevalila Pivnicou v piatok 19. augusta, dva týždne predtým tu boli iba krátke a slabé spŕšky, no predtým zaznamenávame viac ako dvojmesačné bezdaždivé obdobie. V okolitých chotároch je situácia o niečo priaznivejšia, no pivnický chotár akoby dažde úplne zaobišli počas dvoch mesiacov.
O stave poľnohospodárskych plodín v pivnickom chotári nám povedal Janko Kadlík, inžinier fytomedicíny: „Je to veľmi zlé, nakoľko sme mali dlhé bezdaždivé obdobie. V našom chotári je najviac kukurice a sóje. V každom prípade tie najhoršie a takpovediac najzhorenejšie sóje sa už začali kosiť. Výnosy sú od 300 do 600 kilogramov z jutra. Opakujem, to sú tie najhoršie, z tých častí chotára, ktoré majú menej kvalitnejšiu pôdu, ale závisí to aj od samotnej odrody, čiže ide o tie včasnejšie. Vlani sa výnosy sóje napríklad pohybovali v priemere od 1 400 do 2 000 kilogramov. Keď hovoríme o sóji, máme tu aj tie, ktoré dozrievajú neskôr, alebo tie, ktoré poľnohospodári neskôr sadili. Na tých dominujú ešte zelené časti, listy, no ale aj tie majú menej strukovín, ako je to bežne.“
Aktuálne sa javí otázka, či vôbec dážď pomohol kukurici a sóji. „Je to relatívne. Sóji, ktorá je ešte zelená, samozrejme, dážď pomohol. Ona ešte stíha načerpať z vody určité percento, ale tie, ktoré sú už vo vysokom štádiu dozrievania, tým dážď už neznamená nič. Podobne je tomu aj s kukuricou. Tá, ktorá ešte dozrieva, ako sa u nás povie – nalieva zrno, tá ešte využije vlhkosť zeme, kým tej zrelšej, ktorá je v záverečnej fáze, môže dážď iba uškodiť. Keď máme suché roky, máme aj veľmi veľa hmyzu, ktorý poškodí zrno kukurice. Ten klas kukurice, ktorej zrno je už poškodené, môže byť nakazený hubovým ochorením, takže je to ďalší problém, ktorý bude vplývať na samotné výnosy.“
V pivnickom chotári je pritom veľa aj kukuričných polí, ktoré majú, zdá sa, väčšie klasy, štandardnej veľkosti. Ako nám potvrdil Janko Kadlík, v skutočnosti to nemusí byť tak. Keďže už realizovali viaceré kontroly, zrno kukurice, hoci je na veľkom klase, je plytké, ľahké. Preto jedna vlečka kukurice môže mať veľmi veľké odchýlky v hmotnosti. Keď sa klas prelomí napoly, až vtedy vidno, že to zrno nemá požadovanú veľkosť, na čo tiež vplýval, samozrejme, nedostatok vody.
Poľnohospodári, ktorí mali možnosť umelo zavlažovať polia kukurice a sóje, to aj robili. Časti polí, ktoré boli umelo zavlažované, majú ešte vitálnejšie plodiny, ktoré majú šancu dozrieť do požadovanej veľkosti a dať väčšie výnosy. V každom prípade v pivnickom chotári bolo v lete veľmi málo poľnohospodárov, ktorí zavlažovali. Predpokladá sa, že poľnohospodárov od zavlažovania okrem iného odpútala aj vysoká cena paliva, ktorá je nevyhnutná pri čerpaní. V jednotlivých častiach Vojvodiny bol vydaný zákaz čerpania z vodných útvarov pre stav biologického minima, no čerpanie zo studní bolo povolené.
Mnohí aktuálny rok porovnávajú s rokom 2012, keď boli zaznamenané tiež dlhé bezdaždivé obdobia, ktoré zničili úrodu. Existuje predsa tvrdenie, že je predsa aktuálny rok horší, ako to bolo pred desiatimi rokmi. O krátku chvíľu však budú výsledky tohtoročného sucha evidentné.