Polovičným úspechom sa skončil prvý cyklus prípravných zápasov srbskej seniorskej futbalovej reprezentácie pred majstrovstvami sveta v Rusku. V piatok sme v Turíne prehrali proti Maroku 1:2, zatiaľ čo sme včera v Londýne premohli Nigériu výsledkom 2:0.
Najprv najdôležitejšie – Srbsko vystúpilo v nových dresoch, ktoré pre našu reprezentáciu pripravila Puma. Bude to úbor, v akom Srbsko vystúpi aj na Mundiale v Rusku. Po druhé, kapitánom viac nie je Branislav Ivanović, ale Aleksandar Kolarov. Nikto z verejnosti presne nevie, prečo ku zmene kapitána prišlo dva a pol mesiaca pred začiatkom MS. Tá skutočnosť môže mať pozitívne, ale aj početné negatívne následky na hráčov a na celý kolektív.
Dokonca, Bane si zaslúžil kapitánsku pásku a oveľa by lepším ťahom bolo (ak sa už kapitán meniť musel) vystriedať ho po Mundiale, čiže po skončenom celom cykle. No, presvedčili sme sa, že u nás to nefunguje, ako v iných krajinách, lebo sme zmenili aj selektora, ktorý nás do Ruska odviedol a výberový tím odovzdali do rúk takmer úplného začiatočníka Krstajića?!
Okrem toho, keď si spomenieme na vydania Ivanovića a Kolarova, spomenieme si, že Bane vždy hral s oveľa viac energie v reprezentačnom drese. Práve od neho pohla akcia, po ktorej Prijović dal gól proti Gruzínsku a zabezpečil nám Rusko!
Že je atmosféra v tíme nie na najvyššej úrovni potvrdzujú aj banálnosti – fotka Matića a Ivanovića, ktorú niektorí novinári, zámerne, alebo nie pochopili, ako svojrázne poníženie pre Ivanovića. Po tomto Matić vyhlásil, že pre srbské médiá viac nikdy nebude dávať vyhlásenia…
Keď sa pozrieme na zápasy s Marokom a Nigériou – boli to priemerné predstavenia. Dokonca, prvé stretnutie s Marokom sme zohrali na podpriemernej úrovni, súpera sme takmer vôbec neohrozovali a Maroko rutinovane vyhralo. Naši hrali bez vôle a myšlienky, čo za dôsledok malo reálnu prehru.
Včera s Nigériou
S Nigériou to bolo trochu inak. Hra bola kvalitnejšia, podarilo sa nám vyhrať a Aleksandar Mitrović dobrú formu z Fulhamu prezentoval aj v reprezentácii. On bol strelcom oboch gólov a asistentom v oboch prípadoch bol Filip Kostić.
Skutočnosť je však, že Nigéria nepatrí do radu najlepších afrických selekcií, bez ohľadu na to, že na MS postúpila. Eventuálny neúspech aj proti nej by bol serióznym alarmom.
Selektor Krstajić po triumfe smelo vyhlásil, že tí, čo len kritizujú, mali trošku počkať, ale okrem triumfu a trošičku lepšej hry proti Nigérii, málo toho nás môže skutočne tešiť.
Zaujímavý je dokonca aj výber priateľských zápasov, zo strany nášho futbalového zväzu! Oba duely sme totiž hrali mimo Srbska, ďaleko od nášho publika, proti súperom, ktorí sa nepodobajú na ani jedného z rivalov na majstrovstvách!
Tam máme selekcie z Južnej a Strednej Ameriky, tiež z Európy, a pripravujeme sa proti africkým tímom. Je pravda, že sa futbal mení, ale je tiež faktom, že krajiny stále pestujú svojrázny štýl, ktorý je desaťročia charakteristický pre podnebie, odkiaľ prichádzajú. Preto Kostarika hrala proti Škótsku a Švajčiarsko proti Paname, aby im bolo viditeľnejšie, čo ich na MS asi očakáva.
Srbsko, z druhej strany, seriózny priateľský zápas doma nehralo ešte od stretnutia s Kamerunom roku 2010, ktorý bol posledný prípravný zápas, pred MS v Južnej Afrike. Odvtedy sme prevažne hrali na neutrálnych terénoch a za chotárom, zatiaľ čo posledný priateľský zápas v Belehrade, Srbsko zohralo proti Írsku, ešte v auguste 2012!
Funguje to tak, že Zväz pre zápasy za chotárom dostane peknú finančnú odmenu. My sme, teda, v tomto kontexte, boli potrební Nigérii, viac ako ona nám. Na MS sú oni v skupine s Chorvátskom, tak je asi jasné, prečo si práve Srbsko zvolili za rivala…