Problém alebo výzva?

VZDELÁVANIE V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

S akými výzvami sa vo vzdelávaní stretávajú príslušníci národnostných spoločenstiev? Ktoré opatrenia by umožnili, aby sa zvýšil počet žiakov, ktorí by sa vzdelávali v materinskom jazyku? O týchto a iných otázkach hovorili v piatok 28. februára na okrúhlom stole venovanom výzvam vo vzdelávaní v jazykoch národnostných spoločenstiev v základných a stredných školách na území AP Vojvodiny. Okrúhly stôl v rámci veľtrhu vzdelávania Smerovníky zorganizoval Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá.

Hovoriac o súčasnej situácii v základných a stredných školách v pokrajine pokrajinský tajomník Mr. Andor Deli poznamenal, že okrem stáleho znižovania počtu detí viditeľná je aj stagnácia počtu detí, ktoré sa vzdelávajú v materinskom jazyku. Ako povedal, najhoršie na tom je rusínska spoločnosť, v ktorej sa iba 45 % detí vzdeláva v materinskom jazyku, v trochu lepšom postavení sú príslušníci rumunskej spoločnosti (viac ako 50 %), pokým vzdelávanie v materinskom jazyku v najväčšom počte majú príslušníci slovenskej (ponad 70 %) a maďarskej národnosti (ponad 80 %).

Riaditeľka Pedagogického ústavu Vojvodiny Lenke Erdély konštatovala, že je príslušníkom národnostných spoločenstiev sprístupnené vzdelávanie v rovnakých podmienkach, ako aj príslušníkom srbskej národnosti, ale po zakončenej základnej škole v materinskom jazyku väčšina sa pre väčší výber rozhodne pre strednú školu v srbskom jazyku. Keď ide o slovenskú menšinu, zdôraznila, že aj napriek tomu, že sa v poslednom čase čoraz viac žiakov rozhoduje pre strednú školu v materinskom jazyku, stále je väčší počet tých, ktorí sa vyučujú v srbskom jazyku (ponad 80 %). Účastníci diskusie zdôraznili, že veľkým problémom je aj nedostatok odborných kádrov v jazykoch národnostných spoločenstiev. V súvise s tým predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová poznamenala, že problém deficitu odborných kádrov sa NRSNM už niekoľko rokov snaží riešiť zabezpečením štipendií, ale iba polovica štipendistov sa po získaní diplomu aj zamestná v školách a problémom je aj nedostatočné vedomie rodičov o význame vzdelávania v materinskom jazyku. Na debate odzneli návrhy, že by celkovú situáciu mohla o. i. zlepšiť aj spoločná propagácia významu školenia v materinskom jazyku a záväzok lokálnych samospráv, aby financovali odborné zdokonaľovanie učiteľov.

Jasmina Pániková