Na úvod trocha štatistík ako na tom sme a ako to môže byť ďalej. Lebo štatistické údaje vravia jasnou rečou, v duchu toho: fakty sú sväté, interpretácie voľné. Štatistika totiž zasahuje aj do dejín, aj do demografie, aj do rozvoja, aj do plánovania, aj do stratégií, aj do politiky vôbec. Samozrejme tam, kde sa to chce a vie.
Prvý zväzok výsledkov predvlaňajšieho sčítania obyvateľstva nie náhodou bol venovaný práve národnostnej príslušnosti. Dokladom jej významu je i skutočnosť, že v sčítaní účinkovalo približne tisíc anketujúcich – príslušníkov menšín, že anketové lístky boli aj v rečiach menšín a že sa samotná akcia konala za výdatnej finančnej a inej podpory EÚ (približne 15 miliónov eur) a Spojených národov.
To preto, lebo je rozvoj dobrej štatistickej sústavy a získanie kvalitných údajov veľmi dôležité pre každý štát, zvlášť ten, ktorý si praje vstúpiť do Európskej únie. Štatistika je veľmi významná v oblastiach, akými sú hospodárstvo, financie, sociálna a národnostná politika, kde je mimoriadne potrebné, aby dobré a porovnateľné údaje plnili úlohu smerníc pri stanovení premís a trás uvedených politík. Práve preto experti sčítanie považujú za chrbticu celej štatistickej sústavy.
– Na moci, na vedení je, aby vhodným spôsobom spracovalo a použilo získané údaje, využilo ich čím účinnejším spôsobom pri stanovení ekonomických, sociálnych, regionálnych a iných politík. Napríklad z aspektu poskytovania pomoci oblastiam, ktoré sú menej vyvinuté. Zvlášť údaje týkajúce sa etnickej príslušnosti obyvateľstva podľa obcí a miest sa môžu veľmi dobre využiť a doplniť ďalšími konkrétnymi opatreniami v záujme zveľadenia národnostných stratégií, – vraví vedúci operácií v Delegácii EÚ v Srbsku Antonio Gomes.
Niekoľko základných a zaujímavých poznatkov pripomenieme na záver. V poslednom sčítaní sa 83 percent obyvateľov vyjadrili ako Srbi, najmladšou populáciou sú Rómovia a 21 etnických spoločenstiev má nad 2 000 obyvateľov. Menej od toho je Aškaliovcov, Židov, Čechov, Egypťanov, osôb, ktoré sa dvojako vyjadrili: ako Srb – Čiernohorec, Maďar – Juhoslovan, Srb – Róm. Ústavou zagarantované právo nevyjadriť sa o národnostnej príslušnosti využilo 160 346 osôb. Ako Vojvodinčania, Šumadinci, Belehradčania a podobne sa cíti 30 771 ľudí, kým kategória národnostná príslušnosť neznáma pozostáva z 81 470 mien. Niektorí z nich sa deklarovali ako Indiáni, iní ako Európania, mimozemšťania.
Vo Vojvodine žije 67 percent Srbov, trinásť percent Maďarov a tri percentá Slovákov. Kým väčšina etnických spoločenstiev zaznamenala pokles počtu obyvateľov – u Slovákov za uplynulé desaťročie je to 6 271 osôb – niektorých, najmä Rómov, Bosniakov, Rusov a Nemcov je viac.
A keďže každé preto má aj svoje prečo, nemožno uprieť skutočnosť, že štatistické údaje môžu byť veľmi hlbokým zdrojom poznania. Na začiatok stačí si zalistovať v súpisoch a porovnať národnostnú štruktúru obyvateľstva v posledných niekoľkých desaťročiach. Alebo si všimnúť prírodné pohyby obyvateľstva v poslednom polstoročí. Odpovede sú tu, treba len chcieť siahnuť po nich…
Oto Filip