Stošićove tvorivé metamorfózy

V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

Pri pohľade na umelecké dielo zvyčajne ako najpodstatnejšie kritérium vnímame to, či sa nám páči alebo nie. Dosť zriedkavo sa zamýšľame napríklad nad tým, koľko času a úsilia musel autor vynaložiť na splnenie vlastného tvorivého predsavzatia.

Výstava Tomislava Stošića s názvom Metamorfóza kresby, prebiehajúca v posledný májový a prvý júnový týždeň v Malom výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu si vytýčila čosi iné. Tomislav Stošić (Pančevo 1962), ako už skúsený autor, akademický maliar a magister umenia, za ktorým je zo desať samostatných a vyše päťdesiat kolektívnych výstav, sa rozhodol priblížiť nám samotný proces výtvarnej tvorby, neobťažený tým, že by výsledným bodom malo, prípadne muselo byť ukončené dielo. Jeho kresby vznikali spontánne, menili sa či už pridávaním, alebo absenciou a odoberaním liniek, škvŕn, bieleho priestoru. Jednotlivé stavy alebo skôr fázy kresby pritom otvárali nové možnosti intervenovať, prácu dopĺňať, alebo ju zásadne nechať takou, akou bola na začiatku.

Napriek všetkým metamorfózam zjavné je, že sa každá kresba predsa dá vnímať i ako samostatná práca, osobitný príbeh, ktorý si návštevník dokáže všímať aj mimo cyklu, najčastejšie pozostávajúceho z troch celkov. Meniaca sa kresba je najčastejšie dynamická, aktívna, plná odkazov, ktoré si pozorovateľ často azda aj dotvára na mieru vlastných úvah a zážitkov. Nielen život, ale aj umenie je zmenou. Preto je dobre, že nám to  aj výstavy sťa táto Stošićova občas pripomínajú.

                                                                       Oto Filip