Umenie je krásne, lebo je studnicou nevyčerpateľnou, vždy hlbokou a inou. Ďalší dôkaz toho záujemca alebo návštevník zistí a získa vo chvíli, keď vstúpi na rozlohou neveľkú pôdu galérie SULUV v strede Nového Sadu, kde od 3. do 22. februára vystavujú štyri umelkyne: Iva Jevtovićová, Milica Dukićová, Marija Cvetkovićová a Milica Denkovićová.
Všetky vyštudovali maliarstvo na Akadémii umenia v Novom Sade, všetky by onedlho mali mať za sebou i master štúdiá na uvedenej akadémii – okrem Milice Denkovićovej, ktorá ich ukončila vlani – všetky kvalitou vlastnej tvorby splnili podmienky stať sa členkami Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, všetky sa zaoberajú rozličnými aspektmi nášho každodenného žitia a bytia…
Robia to ale rozličnými prístupmi, technikami a poetikami. Tak si u Milice Dukićovej možno všimnúť inklináciu ku kresbe, ku kombinovanej technike na plátne, ktorými sa, akoby v kreslenom seriáli, vyjadruje k aktuálnym spoločenským javom. Pre tých, ktorí jej práce na tzv. prvú loptu nepochopia alebo pochopia inak, sú i podpisy v podobe aforistických vibovských odkazov: Možno rozum aj má cenu, ale sa hlúposť viac oplatí, Jeho zásluhy by boli oveľa väčšie, keby ani malíčkom nepohol… Milica Denkovićová sa prezentovala farebne pestrými a rozmanitými digitálnymi fotografiami, Marija Cvetkovićová zase stavia na kontraste, na striedaní sa tmavých a jasnejších plôch. Iva Jevtovićová uprednostňuje kolorit tzv. nežnejších, skoro akvarelových farieb.
Rôzne vizuálne reči, rôzne názory na skutočnosť, rôzne spôsoby ako na to – a práve v tom aj je dôvod, prečo si výstavu treba pozrieť. Zmena je vždy zmenou. A takáto je aj potrebnou, aj vítanou.
Oto Filip