Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí!

23.júl 2015

Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí!

Ak vás náhodou niekto takto skritizuje, dá vám proste najavo, že mu lezie na nervy vaše neustále meškanie, nerobte si z toho ťažkú hlavu. Naskutku ho zaskočte otázkami, čo mu to vlastne znamená, a ako to hovorí, keďže ani jedno, ani druhé, ani tretie spojenie nie je veľmi vhodné na použitie. A tak bez ostychu mu dajte slovník slovenského jazyka, určite sa vám nájde ten-ktorý poruke, aby sa presvedčil v nepresnosť tvrdenia.

A my tu začneme od prvého termínu: slovesa pozdiť, ktoré je zastarané a nachádzame ho len vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, III. diel, z roku 1968. Jeho správnymi náhradami sú tieto slovesá: meškať s plnením plánu, omeškávať sa do školy, oneskorovať sa, oneskorievať sa, vlaky sa oneskorujú.

Všetko viac“ je doslovný preklad srbského spojenia sve više, čo definitívne nie je známe spisovnej slovenčine. Slovko všetko použijeme, keď vyjadrujeme celok, úplnosť niečoho, napr.: povedať všetko, tešiť sa všetkému; alebo ako výraz odhodlania: urobím všetko; pri označovaní mnoho rozličných vecí: všetko možné, všeličo; namiesto asi, pravdepodobne: podľa všetkého; bez všetkého: keď niet námietok; (ne)bolo mi to ľahostajné: (ne)bolo mi všetko jedno… Treba spomenúť, že aj výrazy viac, viacej sú mnohovýznamné. Keď chceme vyjadriť stupňovanie v zmysle „všetko viac“, siahnime po týchto spisovných spojeniach: čoraz viac, stále viac a viac, čím ďalej, tým viac.

A čo s tým – „vadí mi to“?! Vyhnime sa aj slovku „vadiť“, a to preto, že je čechizmus. V slovníkoch nájdeme na použitie vhodnejšie slová, v závislosti od kontextu; buď prekážať: stolička mi tu prekáža, dnes mi všetko prekáža, buď zavadzať, byť v ceste, napr.: deti mi pri práci zavadzali; iba tu zavadziaš.
Správne znenie vety z titulku je: „Zase meškáš, čoraz viac mi to prekáža.“ Čoraz viac teda dbajte na to, aby ste sa neomeškávali do školy / do práce alebo neprekážali / neboli v ceste.

                                                                                                                                               Anna Horvátová

A. HORVÁTOVÁ
A. HORVÁTOVÁ

ANNA HORVÁTOVÁ (1968) Je jazykovou redaktorkou v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. V roku 1995 nastúpila do pracovného pomeru v NVU Hlas ľudu. Stará sa o jazykovú čistotu týždenníka Hlas ľudu, mládežníckeho časopisu Vzlet a knižných vydaní. V roku 2013 vydala príručku pod názvom Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorej vydavateľmi sú NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: horvatova@hl.rs